Daughter

6.Kapitola

Už hodinu sa premávam okolo plotu a zaujato sa pozerám na les. Snažila som sa tam niečo nájsť, aspoň niečo maličké, no nič. Akoby tam nikdy, nikto nebol. Zavrčala som a odišla som naspäť do palácu.

                                ***
Mierila som si to do dámskej izby, kde som sa chcela upokojiť a zabudnúť na všetky problémy. Byť korunnou princeznou nie je žiadna sranda a ktomu keď sa pridá tajomná osoba z lesa.... Ani sa nepýtajte.

Keď som išla otvoriť dvere, započula som známi chichot. Bol podobný ako mamin, len tento bol o trochu vyšší. Otvorila som dvere a mne sa naskytol pohľad na tetu Elizabeth. Moje oči sa rozjasnili a celá natešená som ju tuho objala.

,, Elizabeth!" Zkríkla som s úsmevom na tvári. ,,Tu je naša budúca kráľovná Simbie! Ty si ale vyrástla! Úplne si sa zmenila od posledného dňa Rodiny!" Poobzerala si ma teta, keď sme sa pustili.

,,Ako to, že si tu? Myslela som si, že keď sa Peter stal kráľom, budete mu musieť všetko vysvetliť, čo a ako má robiť, keď tu... No....Nebudete..." Námahavo som zo seba dostala. Peter je môj bratranec, ktorý sa pred necelým rokom stal kráľom Anglicka. Viem, že z neho je dobrý panovník, ale je tak trocha....Detinský?

Elizabeth sa zasmiala. ,,Ale kdeže. Skôr to je naopak! Mám toľko voľného času, keď už je kráľom môj syn. Najlepšie je, že všetko mu vysvetľuje Adam a ja mám svätý pokoj. Teda dokým nebudem mať vnúčatá, samozrejme." Znova sa zasmiala teta.

Potom sa do našeho rozhovoru zaplietla mama. ,,Čo keby si sa išla zvýtať so Sarah?" Spýtala sa.
Môj úsmev mi razom zmizol z tváre. Naozaj povedala to meno?
,,Ským?" Spýtala som sa mami. Ona ani nestihla odpovedať, lebo niekto za mnou vykríkol s pisklavým hlasom: ,,Alex!"
Pomaly som sa otočila a s vypulenými očami som sa pozrela na blond vlasé dievča predo mnou. Je to ona. Sarah.
Sarah je taktiež dcéra Elizabeth. Je o dva roky mladšia odo mňa. Podobá sa skôr na Adama, no niečo ma aj po tete. A niečo som zabudla o nej povedať... Je to asi ten najotravnejší človek na svete!

,,Sarah, aké šťastie..." Namáhavo som sa usmiala. Ona len zvískla a silno ma objala. ,,Tak si mi chýbala!" Zkríkla, chytila mi ruku a niekam ma ťahala. A už to zas začína....
Deň so Sarah.

Naposledy som sa prosebne pozrela na mamu, ktoré sa len zasmiala a znova sa zabrala do konverzácie s tetou.
To bude ale deň...

Ďalšia kapitola na svete! Konečne...
Dúfam, že sa vám páčila, lebo pre mňa to je jedna s tých lepších kapitôl.
Ďakujem za hviezdičky a komentáre..
Ahoooj 😘