Daughter

31.Kapitola

Z očí sa mi začali valiť slzy. Pozviechala som sa zo zeme a vyštartovala k Hunterovi, ktorý ležal v bolestiach na zemi.
,,Preboha, Hunter!"  hlavu som mu otočila na mňa a chytila mu líco. Bol postrelený do ramena a krvácal.
,,Si...si vporiadku?" dostal zo seba, od bolesti celý stŕpol.
,,Koho zaujíma či som vporiadku! Ak by si, si nevšimol, si postrelený!" on sa len zasmial, čo ale hneď oľutoval.
Pozrela som sa na telo ležiace niekoľko metrov od nás.
,,Čo je...čo je s ním..." spýtala som sa, aj keď som vedela koľká bije.
,,On-" Hunter sa znovu celý mykol od bolesti.
,,Musíme ťa zobrať do bezpečia. Vieš sa postaviť?" naliehala som, museli sme sa hneď odtiaľto dostať. Kto vie, či ten výstrel niekto nepočul.
,, Pokúsim sa..." povedal Hunter. So silnými bolesťami sa s mojou pomocou vytiahol hore a skoro celou váhou sa na mňa zavesil. Moc som si to nevšímala, hlavne nech je v bezpečí!
,,Na ďalšom poschodí má byť najbližší úkryt..." hovorila som mu po ceste, ako sme sa pomali dostávali po schodoch. ,, Najrozumnejšie by bolo, ak by si ma tu nechala-"
,,Toto už v živote nehovor nahlas. V živote!" pozrela som Hunterovi do očí. On mi pohľad opätoval. Bola to len chvíľa, no pre mňa to bola ako večnosť.
,, Ako som už hovorila..." pokračovala som v rozprávaní, ,,na poschodí je úkryt. Určite tam budú aj lekárničky, takže sa z toho dostaneš,"
Vyšli sme na poschodie, kde sa nachádzal úkryt. Pár dvier sme minuli, až sme prišli ku pred posledným. Vedľa nich bola lampa. Pevne som ju chytila a silno pootočila do ľavej strany. Chodbou sa ozval rachot a pred nami sa objavil tajný vchod.
,,Tak toto je bomba," povedal si pre seba Hunter. Pousmiala som sa a pomaly sa predierali cez krátku úzku chodbičku, až kým sme neprišli do veľkej tmavej miestnosti. Hneď ako sme vošli, sa svetlá po pár bliknutí rozsvietili, a my sme mali dokonalý pohľad na skrýš. Po pravej strane boli staré ale stále dobre zachované postele, hneď vedľa nich sa nachádzali lekárničky. Na ľavej strane miestnosti zas boli lavičky so stolmi, kde boli položené pár už zabudnutých kníh s baterkami. Vo vzduchu bolo cítiť vlhkosť, skoro všade kde som sa pozrela, bola špina. Vidieť, jak dlho tu už nikto nebol.
Huntera som doviedla ku posteli. S námahou si ľahol a s nepokojivým pohľadom na mňa pozrel.
,,Čo sa deje?" vystrašene som sa spýtala.
,, Tá guľka...je vo mne..." oči mu zablysli strachom, jeho dych sa pri vyslovení tej vety zrýchlil.
,, Čože?!"chytila som sa za hlavu. ,,Však ja som v živote nič takéto neurobila, čo ak sa ti niečo ešte horšie stane?!"
,, Ďakujem za upokojenie, Alex..." Precedil cez zuby. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela na lekárničku pred sebou.
,,Ja ti verím..." ozval sa Hunter. Pozrela som naňho. On sa len usmial a silno my chytil ruku. ,,Ak to nespravíš ty, tak nikto," Pár minút sme sa na seba len nemo pozerali, až kým Hunter znova nestŕpol od bolesti.
Rýchlo som lekárničku zobrala do ruky a vybrala z nej potrebné veci pre Huntera.
Teraz alebo nikdy, Alex...Teraz alebo nikdy!