Daughter

5.Kapitola

,,Zdvihni tú hlavu!"

,,Veď sa snažím.."

,,Nie moc!"
Kričala na mňa už pol hodinu mama. Snaží sa ma naučiť spoločenský tanec, no mne to vôbec nejde.
Pozrela som sa von oknom. Videla som tam Erika s otcom, ako si precvičujú šermovanie a pritom sa hrozne smejú. Hneď by som si to s nimi vymenila!

Zrazu som sa potkla o vlastné nohy a zletela som dole.
,, S týmto tempom sa nič nenaučíš..."
Beznádejne mi povedala a podala mi ruku, ktorú som prijala. Vstala som a napravila si vlasy.

,, Radšej by som robila, niečo, ako otec s Erikom." Ukázala som na nich.
,, Princezné toto nerobia, zlatko.."

,,Ale ja za to nemôžem, že nie som milá, krásna a slušná princezná ako ty mami, keď si bola mladá."
Zasmiala som sa a pozrela na mamu. Ona sa len nervózne pozrela na podlahu. Znovu mala ten výraz. Nikdy neviem, na čo myslí. Nemám rada, keď je takáto, tak som sa ju snažila nejak zamestnať.

,, Stavím sa, že by si nevedela poraziť otca v šermovaní." Mama sa na mňa prekvapene pozrela. ,,Ja len tak premýšľam... veď princezné také nerobia, to len silní chlapi!"zasmiala som sa. Na to sa aj mama zasmiala a dala si dole korunu.

,,Zlatko....Ja ho porazím, aj bez použitia meča." Sebavedome prehodila mama.
,,Dokáž to!" Šibalsky som sa na ňu pozrela. Ona sa len pokojne usmiala, vyzula sa a mierila si to do záhrady, za otcom a Erikom. Ja som ako strela bežala za ňou.

***
,, Drahá, naozaj to chceš skúsiť? Môžem ťa zraniť." Ustarostnene hovoril otec mame.
,,Neboj sa drahý. Jediný, kto tu bude zranený, budeš ty." Vrátila mu to mama. Erik sa vedľa mňa zasmial.
,,Odkedy má mama takú skvelú náladu?" Spýtal sa nadšene. Aj pre mám to bolo divné. Keď som sa tak zahľadela na mamu, vyzerala, akoby bola konečne vo svojej koži.

,,Daj mu mami! Ženská sila!" Zakričala som na ňu.

,, Nevšímaj si ju tati!" Zakričal zas Erik.
Mama sa postavila pred otca. Otec zasa sa dal do postoju. Svoj kord si dal pred seba a usmial sa.

,,Aaaaaaaa.....Boj!" Zakričala som. Otec sa rozbehol a vyrážal oproti mame. Ona sa len usmiala a dala sa do..Odkiaľ vie bojový postoj?
Ked už chcel otec švyhnúť s mečom, mama sa ako na povel zohla a potkla otca. On zletel dole, pritom mu kord vypadol z ruky. Mama ho chytila a vystrela ho oproti otcovi. Usmiala sa a meč zapichla do trávy.

Ja ako obarená som pozerala čo sa práve stalo. Tak isto sa pozeral aj Erik.
Otec sa ťažko postavil zo zeme a mieril si to k svojej žene.
,,Že ho neporazím..." Pochválila sa mama. Zasmiala som sa a prišla k mame. ,,Vedela som to!" Povedala som celej natešenej mame.
,,Ach..Takto som sa necítila, odkedy som prišla do paláca.." s Erikom sme prekvapene pozrel na mamu. ,,Ako že: odkedy si prišla do paláca? Nebývaš tu náhodou celý život." Mame zmizol úsmev z tváre a pozrela na otca. On k nej pribehol a nervózne sa usmial.
,,Mamina bola dlhé roky u...u jej babky a dedka. Áno presne tak babky a dedka. Aj s jej súrodencami. Viete kvôli rebelom..."vykoktal zo seba.

,,Aha...." Neveriacky som na nich pozrela, no nechala som to tak.
,,Pome radšej dovnútra." Povedala mama a rýchlo išla do paláca. Erik s otcom ju nasledovali. Len ja som tam stála a premýšľala. Mama s otcom niečo majú, o čom nám nechcú povedať. Ale ja na to dôjdem!
Práve keď som chcela vykročiť taktiež do paláca, mala som pocit, ako by ma niekto sledoval. Otočila som sa smerom k lesu. Nikoho som tam nevidela, aj keď som vedela, že tam niekto je. Nasucho som preglgla a rýchlo som mierila dovnútra.