Butterfly [Podla skutočnej udalosti]

Milovať bez drogy...

Odvtedy sme zostali s Martinom spolu. Spájal nás zvláštny cit, vlastne to bola láska, ale šialená láska, o ktorej som predtým ani len nepočula. Nedalo sato porovnať k tomu, čo som cítila k Rišovi. Začala som s ním žiť. Naším som nič nevysvetľovala, jednoducho som si zbalila pár vecí a odišla som. Vracala som sa tam iba pre peniaze, ktoré som vždy dostala. Naši si mysleli, že bývam u Adi alebo Soni, aby som mala pokoj od ich hádok. Boli mi za to vďační a jediný spôsob, akým vedeli svoju vďaku ukázať boli zasa iba peniaze.

Čo sa týka dávok, Martin a chalani ich vždy zháňali a ja som im dávala všetky peniaze iba na to. Začala som chudnúť, lebo u Martina bolo málokedy niečo na jedenie. A ani tak mi jesť nechutilo. Každé ráno som začínala silnou čiernou kávou, marihuanovou cigaretoua potom mi bolo vlastne všetko jedno. Išla som do školy, ale už to nebolo to, čo predtým. .kolu som vždy neznášala, ale patrila som medzi veľmi dobrých žiakov. Dokonca pár predmetom som sa aj venovala. Bola som najlepšia v angličtine, čítala som anglické knihy a bavilo ma to. Dokonca aj potom ako som sa presťahovala k Martinovi a začala kašlať na školu. S nikým v triede som sa nebavila, zrazu som si s nimi nemala čo povedať. Ráno som prišla zhúlená a keď tráva prestala účinkovať, naklepala som sa z pilúl. Celý deň som tam len presedela, pozerala do nikam a myslela na Martina a chalanov a ako sa s nimi sfetujem. Áno, to bola naša láska: my dvaja, chalani a drogy. My sme sa mali radi, ale droga bola silnejšia. Najskôr, Martin kontroloval moje dávky a zakázal mi heroín. Sám si pritom pichal častejšie a väčšie dávky, prepadal do toho svinstva hlbšie a hlbšie. A ja som to nedokázala zastaviť. Náš vzťah bol spočiatku neistý, vlastne ja som sa bála. Vedela som ako veľmi viem byť závislá na človeku, ktorého ľúbim a ako veľmi ma ten človek môže zraniť. Prvé dva mesiace som ho len veľmi pomaly púšťala k sebe, každý dôvernejší dotyk ma naľakal. Nechcela som mu podľahnúť, bála som sa, že by ma zradil, podviedol, prestal mať rád. A potom som sa o tom rozprávala s Ičom. Ičo sa stal akoby mojím bratom, dôverovala som mu a mala som ho rada. Viem, že to bolo vzájomné.

Vtedy, boli sme sami, som mu povedala o svojom strachu. A on len pokrútil hlavou a usmial sa: "Martin ťa nepodvedie ani nezradí. Má svoj svet a ty si jeho súčasťou. Vieš o ňom priveľa, aby ťa zradil. A má ťa rád. Niekedy radšej ako heroín. A ty na ňom nie si a ani nikdy nebudeš závislá. Už na nikom. Si závislá na niečom inom... To je jediné, čo budeš cítiť!"

V tú noc som nad tým dlho rozmýšľala. Vedela som, že Ičo má pravdu. Ale nesúhlasila som s jedným, že som závislá. Nik tomu neverí, všetci sa snažíme nahovoriť si, že s tým môžeme kedykoľvek prestať, že to robíme len preto, lebo je to pekné, je nám pri tom fajn, zabúdame. Nik neverí, že to potrebuje a nechce bez toho žiť.

V tú noc, keď prišiel Martin domov, nedovolila som mu pichnúť si. Nebol na tom ešte tak zle, takže sa to dalo. Chcela som sa s ním milovať bez drogy. Bolo to krásne! Dovtedy som spávala len s Rišom, vlastne Rišo bol jediný, s kým som spala. Sex s ním bol fajn, ale robila som to vlastne iba preto, lebo som ho ľúbila. Bol panovačný a na mňa asi až priveľmi vášnivý. Martin bol pravý opak. Bol ukrutne nežný, akoby vedel, že nežnosť potrebujem. Nerobil to pre seba, záležalo mu na mne. Bol úžasne pozorný. Keď sa tak na to pozerám, je neuveriteľné, že on narkoman, vedel byť taký citlivý a chápavý a Rišo, ktorého som tak bezhlavo milovala, bol len využívaný a sebecký. Tá noc nás zblížila. Nešlo o sex, ale o tú dôveru, ktorá prelomila môj strach a neistotu. Jeho oči boli úprimné. Vtedy som mu uverila a prijala ho. Začala som sa meniť. Zvonka tak, aby som zapadala medzi ľudí, ku ktorým som patrila, vo vnútri si ma zotročovala droga a úžasná spriaznenosť s Martinom. Začala som chodiť do divných podnikov, na miesta, o ktorých som predtým ani nevedela, ž existujú. Začala som nosiť iba černe oblečenie, čierna bola pre mňa úkrytom a skrýšou, v ktorej som sa schovávala pred ľuďmi. Čierne a tmavé farby, voľné šaty, zakrývajúce chudnúce telo, bol to môj nový image. Zosobňovala som sa s ním. Jeden večer sme boli zasa všetci spolu vonku. Sedeli sme pri stole a bez slova popíjali pivo. Chalani si išli von pichnúť, zostala som stáť dnu, s pohárom v ruke a mäkkým úsmevom na tvári, pohybujúc sa v rytme hudby. Martin išiel s chalanmi, ale sľúbil mi, že on si nepichne. Sľub narkomana...! Naivná viera feťáčky...!

Takžeee Ďalšia časť je tu :) Dúfam že sa vá páči <3 Zanechajte Koment alebo VOTE <3 Ahojte !

Military_Girl