Butterfly [Podla skutočnej udalosti]

Nie som hladná...

Do baru som sa vrátila až ráno. "Kde si bola?"- spýtal sa Pavol. "To je moja vec! Poviem ti to hneď, nikdy sa ma na nič nepýtaj. Chodím si a robím si, čo chcem. A aj budem! Nenávidím obmedzovanie! Povedala som ti, že budem tancovať, a to dodržím. Ale čo robím okrem toho, to je iba moja vec!" To ho prekvapilo žeby sa mýlil, keď si myslel, že som len hlúpa puberťáčka, pokúšajúca sa pomstiť rodičovskú prísnosť? "Dobre! Teraz sa choď pripraviť, dnes večer tancuješ!" Pripravovala som sa šesť hodín. Bola som šialene unavená, slabá. Pavol ma poslal spať, že ma zobudí pred vystúpením. Zobudila som sa sama, ale bola som ešte unavenejšia ako predtým. Nechcelo sa mi a ani som nevládala tancovať. Ale vedela som, že musím. Prišla za mnou Monika, robila u Pavla. "Musíš sa osprchovať a pripraviť. Tu máš kávu, rýchlo to vypi a poď!" Na dúšok som prevrhla kávu do seba. A toto ma malo prebrať? šálka kávy? Na moje otrávené telo, zvyknuté na pravidelné dávky silných jedov...?! Trvalo mi dlho, kým som sa osprchovala a v sprche som si pichla dávku. Predišla som absťáku, cítila som sa fajn, ale stále slabá. Pomaly som sa obliekla. "Držím ti palce! O chvíľu začínaš, prídem po teba!" Nie, nedokážem to! A zrazu som si spomenula. Schytila som môj batoh a vytiahla odtiaľ malé vrecúško so speedom. Rýchlo som šňupla... Keď som vyšla na pódium, bola som úplne sjetá. Cítila som sa silná, plná energie a nádherných pocitov. Heroín a speed úžasná kombinácia! Zastala som a pozerala pred seba: všade sedeli muži, chlapi, chlapci, mladí, pekní, sympatickí, starí, škaredí, odporní... zbláznila by som sa. Teraz som sa na nich ľahostajne pozerala s vypnutými vlasmi, odhalenou tvárou a stratenými zreničkami. Začala hrať hudba: moje telo sa premenilo na zvuk, vôbec som si neuvedomovala jeho hmotnosť, cítila som sa úplne ľahko, vznášala som sa, mohla som lietať. Pohybovala som sa úplne ľahko, prirodzene, ale im to pripadalo tak sexy. Musela som byť úžasná: mladučká, chudá a tancujúc tak oddane, šialene. Bola som vpredu, trošku naklonená a vtedy sa ma niekto dotkol, chytil ma za nahé plece. Necítila som to jasne, ale prebehla mnou silná triaška odporu. A oni to považovali za vzrušenie...! Mala som veľký úspech, veľmi sa im to páčilo. Tancovala som päť hodín, bez prestávky a bola som hviezdou večera. Keď som sa vrátila do svojej izby, spadla som na posteľ a v momente zaspala. Pavol sa pokúšal prebudiť ma, ale nepodarilo sa mu to.

Zobudila som sa až na druhý deň poobede. "Michaela, bola si úžasná!"- zvolal, keď som zišla dolu. Stihla som si už pichnúť, tak som si vzala pohár s džúsom a sadla k nemu. "Počkaj, prinesiem ti niečo najesť. Čo chceš?" ".Nie som hladná!!" "Ale musíš byť hladná! Včera si nič nejedla, celú noc si pretancovala, musíš niečo zjesť!" "Nič nechcem!" "Ale..." "Boha, nič nechcem!"- skríkla som a aj sama som sa nad tým prekvapila. Pavol mi pozrel do tváre: "Čo je?" Pokrčila som plecami. "Ako to mám ja vedieť?" Cítila som sa tak čudne, zmätená. Dodnes neviem prečo, z čoho to bolo. Možno clivota, možno výčitky a možno len jednam z mojich rodiacich sa nálad. Odsunula som džús, schytila batoh a odchádzala preč. "Michaela, kam ideš?"- zvolal Pavol. "Nemôžem tu vydržať, nedá sa tu dýchať. Smrdí to tu!" A už ma nebolo. Vrátila som sa zasa až večer.