Butterfly [Podla skutočnej udalosti]

Stalo sa to iba raz ...

Na druhý deň v škole, keď som na dvore fajčila, prišiel za mnou a začali sme sa rozprávať. Po škole sme sa išli prejsť do parku. A tak aj na druhý deň. A ďalší. Ani neviem ako, ale obľúbila som si ho a prijala ho za kamaráta. Rada som sa s ním rozprávala, i keď som mu nepovedala nič osobné. Vedela som, že on má veľa priateľov, v Írsku skvelú rodinu, bol optimista, zbožňoval život a pokiaľ neviedol nezmyselné debaty, užíval si ho. Raz ma zavolal do Clubu s jeho partiou. Odmietla som. "Prečo? To chcem vedieť, prečo si taký samotár a čudák? Taký pesimista? Smutná? Máš všetky zápory tohto života. Prečo?" Trpko som sa pousmiala: "Možno preto, lebo klady som nikdy nepoznala. A ak áno, boli len chvíľkové alebo to bol len klam." "Ale veď môžeš čerpať aj z tých chvíľok!"- nástojil. Pokrútila som hlavou. "Nie, nemôžem! V mojom prípade sa to nedá. Alebo ja to neviem." Zastavil a pozrel mi do tváre. "Povedz mi, stalo sa ti niečo? Povedz a ja ti pomôžem, prinesiem trochu slnka do tvojho života." Cítila som, že mi chce pomôcť, bolo to v jeho hlase, v jeho očiach a srdci. Ale ja som pomoc nevedela prijať, nie takú pomoc. "Nemôžeš mi pomôcť. A už nikdy o tom nehovor!"- povedala som tvrdo a odišla domov. Na chvíľu to vzdal, ale potom to skúsil znova. Tentokrát sa ma spýtal priamo: "Čo sa ti stalo? Stratila si niekoho, opustil ťa, zomrel?"- a podobne. Nahnevala som sa, naozaj som sa nahnevala. "Nestaraj sa do mňa! Povedala som ti, že nemám rada takéto otázky! Nechcem o tom hovoriť! Daj mi pokoj!"- a nechala som ho v parku.

Na druhý deň v škole som sa s ním stále nerozprávala. Bola som ako zranené, hladné zvieratko, ktoré sa zúfalo bráni, stavia si okolo seba ohradu a bojí sa a nenávidí každého, kto sa cez ňu snaží dostať. I keď ten sa o to pokúša, aby zvieratko nakŕmil alebo mu ošetril ranu. V ten deň padla na hodine konverzácie téma drogy. Prevencia! Lektor nakreslil na tabuľu schému drog, od najľahších až po heroín a rozprával o ich účinkoch. Ruky sa mi začali chvieť, keď som počúvala o účinkoch barbiturátov. Potopila som sa do mora spomienok a predstavila si tie nádherné pocity. Dostala som na to priam šialenú chuť. Sedela som tam a snažila sa počúvať a nemyslieť na to. Po výklade sa rozhovorilo jedno dievča, ktoré opisovalo narkomanov ako najhorších a najnebezpečnejších ľudí, odsudzovala a špinila ich. Väčšina spolužiakov s ňou súhlasila. Vtedy som v duchu uvidela Igora, Kaja. Ako ma mali radi, akí boli na mňa dobrí. A ako zosmutneli vždy, keď ich ľudia odsúdili, ľudia, ktorí o nich nevedeli nič. "Prestaň! To, čo hovoríš je hlúposť!" Celá trieda vrátane lektora na mňa prekvapene pozrela. Bolo to prvýkrát, čo som prehovorila bez vyzvania a na niečo iné ako na otázku o učive. "Narkomani nie sú takí! Sú to ľudia, chorí a nešťastní. Život sa s nimi kruto zahral a oni mu unikli do drog. Samozrejme, sú aj takí, čo to robia z frajeriny. Ale väčšina sú precitlivelí ľudia, sklamaní a opustení. Vôbec nie sú zlí. Len hľadajú niečo, čo im dáva dôvod žiť!" Nastalo ticho. "Skúsila si niekedy drogy?"- spýtal sa ma lektor. "Nie! Ale poznám takých!" A pozrela som mu do očí. Uveril! Po tej hodine som sa predčasne vrátila domov. Cítila som sa hrozne. Prvýkrát som zatajila pravdu o sebe, odmietla som sa ako narkomana a nechala som tam len chalanov. Prvýkrát som sa od nich dištancovala. Nenávidela som sa a hanbila. Cítila som sa ako zradca.

Zhúlila som sa. Chcela som na všetko zabudnúť, chcela som zasa patriť k svojej rodine, byť ich motýľ. Bola to dobrá tráva a vďaka abstinencii ma zložila. Ležala som na zemi, neschopná pohybu, s krvavočervenými očami. Tak ma našla Terri. Jej vystrašená tvár mi pripadala náramne smiešna. "Čo si mala?"- spýtala sa potichu. "Trávu, chutnú trávu, po vašom grass. Už si to skúsila, Terri? Neexistuje nič lepšie. Iba heroín."- A smiala som sa. "Odkiaľ to máš?" "Mám? Nemám? Tu nemám nič, ale ani doma. Už nikde. Všetko mal Maťo a moji chalani. A tí sú teraz preč. Ale vieš čo, Terri, teraz ich cítim, sú strašne blízko. Voňali trávou a tak sme sa spojili." Terri ma uložila do postele a ja som po ďalšom uletenom rozprávaní zaspala. Ráno som zistila, že mi vzala zvyšné jointy, ale nebola som schopná sa s ňou o tom rozprávať. Tvárila som sa, že včerajšok nebol a ona sa tak tvárila tiež.

Odišla som rýchlo do školy. Čakal ma tam Jimmi. "Nechceš sa porozprávať o tom včerajšku?" "Nie! Niet sa o čom rozprávať!" "Ale...!" "Jimmi, prestaň ma otravovať takýmito otázkami, nekaz to! Nechaj to na pokoji! Je mi s tebou fajn a ak ti budem chcieť niečo povedať, začnem sama!" Na to prikývol a dal mi pokoj. Zasa sme boli kamaráti. Asi veril, že raz naozaj začnem sama.

A dni plynuli ďalej. Zoznámila som sa s nejakými dievčatami, ale buď mi pripadali hlúpe oni alebo ich problémy. Dostala som pár pozvaní na schôdzku, ale všetky som posmešne odmietla. Určite ma považovali za čudáka. Nečudujem sa im. Jedinými mojimi spoločníkmi bol Jim a mp3. Nezaujímala ma móda, šminky, nakupovanie. Vlastne som kupovala iba knihy. Raz ma Jimmi vzal do Readingu, veľkého mesta blízko Henley. Povodil ma po skvelých antikvariátoch, kde sme obaja nakúpili zopár kníh. Mala som v ten deň dobrú náladu a tie knihy ma potešili. Dostala som chuť kúpiť si nejaké oblečenie. Okrem iného, zbadala som rozkošné šaty boli mi trošku veľké, ale mne sa aj tak páčili. Kúpila som si ich. Keď sme išli do kaviarne, Jim zastavil pri pouličných stánkoch a kúpil mi farebné korále. "To k tým šatám"- povedal. Veselo som sa usmiala a priateľsky ho chytila pod pazuchu. Tak sme došli do jednej kaviarne, kde som si na jeho veľké prekvapenie objednala obrovský zmrzlinový pohár. "Oh, my God, Michaela, nespoznávam ťa. Si ako dieťa, taká veselá, milá. Si ako niekto úplne iný. Takúto ťa mám ešte radšej!" Ani ja neviem, čo sa stalo. Akoby som na chvíľu vyliezla zo svojej jaskyne, prevtelila sa do niekoho iného. Tých pár hodín som bola taká bezstarostná, nespútaná sama sebou... Ale trvalo to iba chvíľu a stalo sa to iba raz!

Sinallym https://www.wattpad.com/story/125621593-vitajte-v-realite naozaj zaujímavý príbeh, ktorý je tiež na základe motýlieho efektu ... Odporúčam