Tajomná - Tri Svety

9. KAPITOLA

„Ak sa nespojíme, nemáme šancu vyhrať!"

Čierna Zem,
Sivilla - Kráľovský les, (Strieborná pevnosť),
leto, 6441

Bola hlboká noc, avšak Ninqie nemohla zaspať. Nechcela uveriť tomu, že Andora utiekla. Myslela si, že ju bude sprevádzať do bitky, ktorá sa mimochodom mala začať už za týždeň. Ešte stále čakali na posledných elfov, elfov z Čierneho lesa. Kráľ Arno povedal, že princ Andros odišiel spolu s dvanástimi bojovníkmi do svojho lesa.
Kde sa však teraz Andora nachádzala, nevedela. Alyatur povedal, že ju videl naposledy, keď sa zbalila a utiekla z lesa. Tourion ani Faileon ju odvtedy už nevideli. Robila si o ňu starosti. Bola pre ňu niečo ako mladšia sestra.
Ninqie sa postavila z postele a zamierila ku skrini. Vybrala z nej plášť, ktorý si prehodila na plecia a podišla k dverám. Potichu ich otvorila a rýchlo prechádzala chodbou. Nikto sa na chodbe nenachádzal a tak mohla nerušene cez ňu prejsť. Na strope chodby svietilo modré svetlo a tak osvietilo celú chodbu.
Ninqie si to namierila vonku. V Striebornej pevnosti sa cítila veľmi stiesnene, potrebovala na vzduch. Už len pár krokov a bola von.
Mesiac bol v splne. Nad kvetmi žiarili slabé svetielka. Ninqie čítala často o lesných vílach, že vždy, keď je spln vychádzajú zo svojho úkrytu. Toto však víly neboli, pretože v Čiernej Zemi už dávno žiadne neexistovali. Bola to mágia. Nie len taká obyčajná mágia. Bola mocná a patrila rastlinám.
Ninqie prešla záhradou pomaly a tak si užívala každý dotyk s prírodou. Pomaly došla k altánku, ktorý sa nachádzal pár krokov od záhrady. Altánok bol bielej farby, ktorá sa vynímala vo svetle mesiaca. Ninqie si všimla, že tam niekto stojí. Bol to elf, pretože mal postavu oveľa statnejšiu, ako hocijaká iná elfka. Elf sa k nej otočil.
„Kráľovná Ninqie, čo tu robíte v tak neskorej hodine?" opýtal sa elf. Ninqie už podľa hlasu vedela, že je to Tourion.
„Na to isté by som sa mohla spýtať aj ja teba," povedala vyhýbajúc. Tourion prikývol.
„Aj tebe robí Andora starosti?" tentoraz sa opýtala Ninqie. Tourion mlčal. Po chvíľke prikývol.
„Mám o ňu strach," povedal potichu. Ninqie sa usmiala.
„To asi všetci. I keď sa o ňu nemusíme báť, bojíme sa. Ona je mága a nič by zlé neurobila. To som zistila za tých pár dní, čo bola u nás. Možno to je jej osud odísť, aby sa potom vrátila. Kto vie, čoho je ona schopná?" povedala mu s úsmevom. Tourion sa usmial tiež.
„Zas máš pravdu... ale okrem toho, čo ak sa pridá na stranu Zla?" povedal unavene. Ninqie zbledla. To bola dobrá otázka, ktorú v tejto chvíli mohla zodpovedať jedine Andora.
„Ja jej verím. Nie je zase až taká hlúpa," bolo všetko, čo vedela povedať. Tourion potriasol hlavou a vrátil sa naspäť do altánku. Tam sa oprel o jeden operný trám. Ninqie podišla k nemu a zamyslela sa. Nie len Tourion, ale aj ona mala o Andoru strach.
„Môžem ťa o niečo požiadať?" opýtala sa ho napokon. Tourion sa na ňu pozrel.
„Pre vás všetko," povedal zamyslene.
„Nájdeš ju!" Tourion sa na ňu zmätene pozrel.
„Ja?"
„Nepoznám nikoho, kto by ju poznal lepšie ako ty. Vyrazíš zavčasu ráno." Tourion na ňu stále zarazene pozeral. Potom pokrútil hlavou.
„Bola by to pre mňa znova veľká česť, ale toto je jej osud. Nemôžeme ju neustále ochraňovať. Keby chcela tak by nám povedala, aby sme išli s ňou. Ale ona to neurobila. Musí sa naučiť žiť aj bez nás. Čo ak zomrieme v tejto bitke? Potom by to bez nás Andora neuniesla a kto vie, čo by sa s ňou stalo," odmietol jej prosbu prvýkrát vo svojom živote.
Ninqie si povzdychla.
„Asi máš pravdu... ale sľúb mi jedno. Ak zomriem alebo prežijem túto bitku pôjdeš a nájdeš ju," bolo posledné, čo povedala. Tourion len prikývol a Ninqie sa vydala na cestu do svojej izby, ktorú jej pridelili. Teraz už mohla pokojne spať, lebo vedela, že Andora bude určite v poriadku aj keď zomrie. Bola poslednou dobrou mágou odvtedy, ako Noriell zomrela. Niektorí z toho podozrievajú práve Andoru, pretože odišla a už ju viac nikto nevidel.