Tajomná - Tri Svety

12. KAPITOLA

„Ona je voľná!"

Čierna Zem,
Samui,
leto, 6441

Všetci elfovia sa usadili v obrovskej miestnosti, ktorá bola asi v najlepšom stave po tom ako tu žili škreti. V strede tejto miestnosti stáli Arno, Ninqie, Sorontur, Alesea, Erumer a nová kráľovná Vodných elfov - Oiture.
Vyzerali byť nervózni a vyčerpaní. Bitka z nich vysala všetku silu, ale aj potom všetkom, v nich víťazstvo zrodilo novú. Víťazstvo, ktoré očakávali a ktoré im priniesla podvodníčka Andora spolu s Lesnými elfmi.
Teraz bola Andora ešte stále pri dverách, ktoré viedli do miestnosti a rozprávala sa s Tourionom, ktorý bol nadšený, že ju znova vidí, zdravú a živú. Andora však nebola až tak moc šťastná. Z jej tváre sa dalo vyčítať, že je nervózna a vie niečo viac, ako všetci v sieni.
Andora sa otočila a kráčala smerom ku skupinke vodcov. Tourion ju sledoval, ako osobná stráž. Andora bola šťastná, že môže vidieť znova niekoho kto bol k jej srdcu najbližší. Tourion, Faileon, Alyatur a Ninqie.
„Mám pre vás veľmi zlú správu," začala Andora, keď už stála pri nich. Všetci sa na ňu spýtavo pozreli. Na jej tvári sa zjavili starosti.
„Nepriateľ ide už zajtra zaútočiť na Sivillu a Kráľovský les," povedala jedným dychom. „Musíte poslať správu do Kráľovského lesa, aby odtiaľ všetci okamžite odišli a prišli do Samui."
Všetci, ktorí stáli okolo nej boli zhrození. Iba Sorontur vyzeral normálne a z jeho pohľadu sa nedalo nič vyčítať.
„Ako ti máme veriť?" vyprskol. „Zabila si poslednú mágu v celej Čiernej Zemi. Navrhla si nám, aby sme zaútočili na Samui a ešte ti máme veriť niečo, čo si si vymyslela?" povedal až takmer kričal. Andora bola pokojná.
„Nie som taká hlúpa, žeby som si niečo vymýšľala a povedala to potom všetkým elfom. Nebudem sa vystavovať takému obrovskému riziku."
„Zabila si mágu Noriell..."
„A spravila som dobre. Keby ešte stále žila pripojila by sa k Nepriateľovi a tým by len zväčšila jeho silu," povedala to, čo jej kedysi povedala Dareen.
„Nie, Noriell by sa nikdy nepripojila ku Nepriateľovi. Odkiaľ máš takéto hlúposti?!" povedala Oiture. Andora sa na ňu pozrela.
„Bola to veštkyňa, čo mi to povedala."
„Žiadna veštkyňa už nie je v Čiernej Zemi odvtedy ako odišla ona," povedal tentoraz Arno.
„Ona? Ani jej meno neviete povedať? Riä! A ona ešte neodišla. Riä žije a som si tým istá," povedala Andora, i keď tomu neverila.
„Neverím ti už ani slovo! Si zradkyňa, ktorá si zaslúži zomrieť," vyprskol Sorontur. Andora sa pozrela na Ninqie a hľadala v nej pomoc. Ninqie len sklopila hlavu. Potom sa pozrela na Erumera, ktorý sa tiež od nej odvrátil.
Nikto jej nedokázal pomôcť.
„Tak potom si to vypočujte od princa Androsa alebo od budúceho kráľa Sivilli. Ja tu už neostanem ani minútu."
„Ako vieš, že ťa nechávame odísť?" opýtal sa stále podráždene Sorontur. Andora sa otočila a pomaly od nich odchádzala.
„Pretože ja vás môžem zabiť," povedala hľadiac pred seba.
„A kde vlastne ideš?" opýtal sa namiesto Sorontura Arno.
„Domov..." zastala sa usmiala sa. Potom sa k nim otočila. „Do ríše Benori."

Čierna Zem,
Sivilla- 20 míľ od Bonare
leto, 6441

„Byť vami, tak do kráľovstva Samui nejdem," povedala osoba zahalená v plášti.
„Prečo?" opýtal sa najvyšší škret a zároveň aj vodca Namor. V ruke sa mu zaleskla dýka.
„Pretože ho ovládli vaši nepriatelia, elfovia. Pozabíjali všetkých tvojich škretov," hovorila ďalej osoba. Namor nahlas zaklial. Nebol spokojný.
„Poďte so mnou. Mám namierené do Ohnivej Ríše," navrhla osoba v čiernom dlhom plášti. Namor sa uškrnul.
„Ako ti máme veriť, že na nás nezaútočíš?" opýtal sa. Osoba si dala s odpoveďou načas. To bol pre Namora pravý okamžik zaútočiť na osobu. S dýkou, namierenou na srdce bytosti, vyskočil. No skôr, ako sa stihol dostať aspoň na krok k postave zastal. Ostatní škreti, ktorí držali v rukách reťaze, ktoré mali mimochodom zajatci na rukách, spozorneli. Do rúk chytili meče.
„Ak sa ku mne priblížite zabijem vás," zasyčala postava. Naraz ich vodca zmizol. Neostalo po ňom nič, iba drahokam, ktorý nosil na krku proti kúzlam nepriateľom. Škreti boli vystrašení, no strach ich naraz prešiel, hneď ako sa spamätali. Vedeli, že stoja oproti mocnej máge, ale aj tak sa na ňu vrhli.
Bytosť v plášti očividne čakala, že spravia nejakú hlúposť. Ruku vystrela ich smerom. Okamžite sa ku škretom začala valiť mágia.
Zrazu škreti zmizli takisto ako Namor. Ľudia, ktorí boli ešte pred chvíľou v ich zajatí sa vyslobodili. Všetci sa pozreli na svoju záchrankyňu.
„Bežte! Ste voľní. Ale nevracajte sa do Sivilli," povedala im osoba.
„Ďakujeme vám," povedal trochu hanblivo jeden chlapec.
„Kto vlastne ste?" opýtala sa mladá žena, ktorá stála vedľa chlapca. Osoba v plášti sa zasmiala.
„Moje meno je Aini Veľká," prestavila sa a dala si dole kapucňu. Žena, ktorá sa jej pýtala ešte pred chvíľkou kto je, ustúpila o krok dozadu.
„Elfka..." Mierne sa uklonila. Aini sa usmiala.
„Ako sa voláš?" opýtala sa. Dievča sa vystrelo.
„Niena," odpovedala dosť nesvoj. Aini prikývla.
„Odkiaľ si?" pýtala sa Aini ďalej.
„Pochádzam zo Sivilli..."
„Myslíš si, že dokážeš oklamať elfskú mágu?" skočila jej okamžite Aini do reči. Niena zbledla.
„Som z ríše Samui..." Aini sa usmiala. Niena bola čoraz viac nervózna. Mala chuť utiecť od tejto mágy, ktorá pred chvíľou zničila škretov.
Zrazu Niena čosi začula. Otočila sa. Za ňou sa zo zeme práve zdvíhal jeden zo škretov. Jeho oči boli zavreté. Každý pohyb, ktorý urobil bol mŕtvy a predsa skutočný.
Jej brat, ktorý stál hneď vedľa nej zdvihol zo zeme meč, ktorý ležal pri jednom mŕtvom škretovi. Niena sa otočila a pozrela na miesto, kde ešte pred chvíľkou stála elfka. Teraz tam už nikto nestál, zato mŕtvy škret sa k ním približoval.
Elfka povedala, že je mága... pomyslela si Niena. Zrazu jej to doplo. Aini prebudila mŕtvolu škreta, aby ich zabil.
Jej brat Ethyar sa pripravoval na boj. Nemá šancu... Niena mala strach, ale aj cez to všetko zobrala od jedného škreta meč. Nechcela brata nechať v štichu, i keď vedela, že mŕtveho škreta nezabijú. Zomrie aspoň po boku svojho brata.
Škret pozdvihol svoj okrúhly meč a vrhol sa na Ethyara. Sila, ktorou sa zahnal škret, bola obrovská a Ethyara odmrštila o dva kroky dozadu. Niena sa zhrozene pozrela na nepriateľa a potom na svojho brata, ktorý ležal omráčený na zemi. Škret sa k nemu pomaly približoval. Niena nečakala ani minútu a rozbehla smerom k škretovi, aby sa mu postavila do cesty a tak zachránila brata. Škret však nedal najavo žeby bol nejako prekvapený, však bol predsa mŕtvy. Nikto ho nedokázal zastaviť pokiaľ v ňom bola mágia. Dvomi rýchlymi krokmi sa Niena rozbehla ku nepriateľovi a meč mu vrazila do ramena.
Nič.... Škret nevidel ani hlások.
„Niena, je mŕtvy nemôžeme ho zabiť," povedal Ethyar, ktorý ležal zranený na zemi. Škret sa zahnal a odmrštil Nienu na zem. Potom pokračoval vo svojej ceste smerom k Ethyarovi, ktorý sa nedokázal pohnúť. Niena z posledných síl vybrala svoju dýku, ktorú kedysi dostala od elfov a hodila ju po škretovi. Dýka sa mu zaryla do spánku, ale so škretom sa nič nestalo.
Je mŕtvy... Nemôžeme ho zabiť. Vybavili sa jej slová, ktoré povedal jej brať. Mal pravdu... je to ich koniec. Škret zastal nad telom jej brata, ktoré ležalo na zemi a pozdvihol ruku s mečom. Jedným pohybom škret zasadil Ethyarovi úder do brucha. Ethyar znehybnel. Bol mŕtvy. Niena začala plakať.
Tak toto je jej koniec. Zomrieť pod rukou magického škreta. Plakala až kým neomdlela. Všetko sa pred ňou rozmazalo až nevidela nič.