Tajomná - Tri Svety

20. KAPITOLA

„Nepriateľ sa blíži!"

Čierna Zem,
Samui,
začiatok jesene, 6641

Tourion s Andorou na nich zmätene pozerali.
„Stratení elfovia?" opýtala sa Alborga. Ten prikývol.
„Myslím si, že všetci si pamätáte na bitku o Fjorský les. Niektorí elfovia tam vtedy zahynuli. Títo Stratení elfovia sa zachránili."
Viac Alborg nemusel vysvetľovať. Všetci v miestnosti vedeli, kto sú Stratení elfovia, zbabelci. No nikto z elfov im to nepovie, lebo každý má svoju dôstojnosť a oni nemajú právo ho zhodiť.
„Tak teda vítajte u nás. Sme poctení, že ste nám prišli na pomoc," povedal Arno. Ninqie sa znovu posadila na svoje miesto.
„Avšak máme pre vás aj zlé správy," začal Alyatur. Náhle všetci spozorneli. Arno mu rukou naznačil, aby pokračoval.
„Musíme byť pripravení! Nepriateľ so svojim vojskom mieri do ríše Samui," povedal. Všetci sa naňho zhrozene zadívali. Iba Andora, ktorá sa teraz postavila vedľa Touriona sa dívala na elfov, ktorí prišli s Alborgom. Elf sa na Alyatura díval, takmer až nenávistným pohľadom za to elfka sa naňho dívala zaľúbeným pohľadom. Andora sa usmiala. Žeby mal Alyatur nápadníčku? Nepochopila však, prečo sa naňho ten elf tak pozeral. Čo mu asi tak Alyatur spravil?
Tourion sa na Andoru zmätene pozrel, keď si všimol, že sa usmieva. Andora kývla smerom k elfke a Alyaturovi. Tourion to asi nepochopil. Andora pokrútila hlavou.
„Č- čo budeme t- teraz rob- biť?" opýtal sa koktavo Sorontur. Andora ostala zarazene stáť. Odkedy Sorontur koktal? Potriasla hlavou.
„Postavíme sa mu," povedala, ako jediná Andora. Arno prikývol.
„Aká veľká je jeho armáda?" opýtal sa Alyatura nakoniec.
„Okolo štyridsaťpäťtisíc," odvetil. Znova sa naňho všetci zhrozene pozreli.
„To nedokážeme..." zastenala Oiture. Andora prevrátila očami.
„Ako to môžeš vedieť?" opýtala sa jej Andora.
„Nepriateľ má štyridsaťpäťtisícové vojsko a nás je ledva tridsaťtisíc," zavrčala Oiture na Andoru.
„Takže kráľovná Vodných elfov sa vzdáva. Kto je ďalší v poradí? Kto je ďalší zbabelec?" povedala tentoraz Nolme, ktorá si chcela Andoru zastať.
„Myslím, že kráľovná Vodných elfov má pravdu. Nemáme šancu," pridal sa Arno.
„Mali by sme sa Nepriateľovi podvoliť," dodal Erumer. Andora sa znechutene pozrela na elfských kráľov. Rýchlim krokom sa postavila pred nich.
„Vy sa chcete vzdať? Tak toto som od elfov nečakala. Každý z vás je zbabelec. Už len preto, že je nás oveľa menej ako nepriateľov sa máme vzdať?! Radšej zomriem, akoby som mala slúžiť nejakému bláznovi, ktorý sa rozhodol, že si podmaní svet. Sitallia nás stvorila, aby sme chránili všetko živé. Sme bojovníci nie ďalší blázni!" Andora sa nadýchla a nechala svoje slová pôsobiť.
„Raz mi jedna elfka povedala príbeh o elfke, ktorá nenávidela svojich bratov. Ale aj tak ich zachránila pred škretmi. Položila za nich život, aby sa z nich mohli stať národy. Keby nebolo tej elfky nikto z nás by tu dnes nebol. Ona bojovala za nás a my musíme bojovať za to, aby sme si uchránili to, čo ona vybojovala pre nás!" zase sa odmlčala.
„Viete čo? Je mi to jedno! Vzdajte sa a slúžte bláznovi! Ale ja sa mu postavím a budem bojovať za to, za čo bojovala tá elfka! Za svojich bratov, za svoj národ!" Dva kroky odstúpila dozadu. Všade zavládlo ticho.
„Nebudeš na to sama." Podišiel k nej Tourion a postavil sa za ňu.
„Máš pravdu," pošepkal jej do ucha.
Nolme si takisto prerazila cestu pomedzi dvoch Stratených elfov. Keď kráčala okolo Faileona a Alyatura chytila ich za ruky. Ani ich nemusela ťahať, poslušne išli za ňou. Nolme sa na Andoru usmiala.
„Ja ťa budem nasledovať aj keby si z Čiernej Zeme odišla," povedala a postavila sa s Alyaturom a Faileon vedľa nej a Touriona.
„Možno je nás len päť," začala Andora. „Ale nikto z nás nie je zbabelec a to je viac, ako nejaká štyridsaťpäťtisícová armáda škretov," povedala Andora pokojnejšie. „Nikto z nás piatich neverí, že prehráme, pretože si dôverujeme. Nežijeme v strachu o svoje životy, ale v strachu o ostatné životy. O životy, ktoré prídu po nás," povedala. Elfovia na nich pozerali. Nikto nepovedal ani slovo. Dokonca ani Ninqie.
„Je zaujímavé, ako neznáma bytosť, ktorá je nebezpečná a nepriateľka všetkých, chce bojovať za elfov. No nie je to obrovská odvaha?" počuli hlas za sebou. Andora sa otočila, takisto ako všetci ostatní. Takmer sa až rozplakala, keď za sebou videla Dareen. Rozbehla sa k nej a objala ju.
„Nie je elfka. Ona nemusí bojovať za vás a predsa chce. Vy však okolo seba staviate múry a zavierate oči predtým, čo je zlé. Nechcete sa tomu postaviť, jednoducho sa iba podvolíte," povedala Dareen. Za ňou sa objavila ďalšia postava. Všetci elfovia v sieni vedeli presne kto to je. Ohromene sa dívali smerom k Dareen.
Všetky tri potom prišli bližšie k ostatným.
„A ja som si myslela, že elfovia sú tie najmúdrejšie stvorenia." Dareen pokrútila hlavou. „Rozmyslite si, čo vlastne chcete," povedala Dareen všetkým ostatným elfom.
„Andora, ja a Riä sa potrebujeme s tebou porozprávať." Obrátila sa Dareen na Andoru. Andora prikývla a potom ju Dareen odviedla do vedľajšej miestnosti. Táto miestnosť bola hlavne na prípravu kráľa, keď mal buď nejakú poradu alebo zasadnutie.
Riä ich takisto nasledovala.
Keď zastali Andora z Riä nemohla spustiť zrak. Raz ju už niekde videla, ale nevedela si spomenúť kde.
„Myslím, že vieš kto je Riä," začala Dareen potichu. Andora prikývla a nespustila z Riäe pohľad.
„Ale neprišla som tu len tak. Spolu s Riäou sme našli spôsob, ako poraziť Nepriateľa. Všetko však spočíva v kúzle a čarovaní..." Andora pokrútila hlavou. Dareen ostala zarazene stáť.
„Už som to raz povedala. Ja kúzliť nebudem! Toto nie je vojna mágov, ale národov," vysvetlila Andora.
„Ale..."
„Aj keby nás bojovalo len päť, ja čarovať nebudem." Dareen prikývla. Pochopila a viac ju už prosiť nemusela. Vedela, že Andora si stojí za tým, čo si zaumieni. Dareen bola len strážkyňa knižnice. Nemohla po Andore chcieť niečo, na čo Andora nechcela pristúpiť.
Andora sa na Dareen usmiala. Potom sa otočila a vyšla von z malej miestnosti späť do veľkej siene.
Všetci v sieni ešte stále mlčali.
„Dúfam, že ste sa rozhodli," povedala Andora hlasnejšie.
„Máš pravdu budeme bojovať. Sitallia by nechcela, aby sme niečo tak úžasné zahodili a nestarali sa o to. Vieš, čo tým myslím," povedal Arno, ktorý teraz stál vedľa svojho kresla.
„Ale nemáme veľa času," upozornila Ninqie, ktorá sedela na svojej stoličke za stolom. Tým chcela naznačiť, že nemajú vymyslenú bojovú taktiku. Andora sa usmiala a pozrela na Alyatura s Faileonom.
„Myslím, že práve som vám našla prácu." Alyatur a Faileon prikývli.
Arno vytiahol na stôl mapu z okolia Samui. Bola na nej umelecky nakreslená veža pevnosti Samui a les, ktorý bol dookola ríše Samui.
Alyatur pristúpil bližšie k mape. Prstom ukázal na začiatok lesa. „Odtiaľto a odtiaľto zaútočí desať tisíc elfov. Z druhej strany zaútočí päťtisíc trpaslíkov a ďalších päťtisíc elfov. Všetci budú útočiť na zadný oddiel. Podľa môjho odhadu tak oddelíme tridsaťtisíc škretov od zvyšku. Ten zvyšok prenecháme tým, ktorí budú v pevnosti Samui. Tam vás bude desaťtisíc. Vy potom zaútočíte na Nepriateľovu pätnásťtisícovú armádu. To bude priama bitka bez prekvapení.
Navrhujem, aby sa elfovia zaradili ako prví a za nich sa postavia ľudia. Celú túto armádu budú viesť Arno a Alborg z toho Arno elfov a Alborg ľudí. Vzadu budú elfov z jednej strany viesť Tourion a Sorontur. Pod nimi bude ďalšiu armádu trpaslíkov viesť Gord a Erumer. A oproti nim budú ďalšie armády viesť Oiture a ja a nad nami to bude Alesea a Versas." Prstom ukázal na prekvapeného Strateného elfa.
„Podľa mňa je táto stratégia výborná. Rozmýšľal som nad ňou dosť dlho a myslím, že bude dobre, keď nepriateľov rozdelíme do dvoch skupín," dodal Alyatur. Všetci pozorne počúvali.