Tajomná - Tri Svety

19. KAPITOLA

„Posila prichádza!"

Čierna Zem,
Ohnivá Ríša- Tichý les,
začiatok jesene, 6441

„Už by stačilo toto nekonečné schovávanie! Sme elfovia, ktorí majú právo a povinnosť bojovať po boku svojich bratov, až do posledného dychu!" Versas stál neďaleko elfa, ktorý rozprával. Mal odvahu postaviť sa medzi všetky elfské stratené duše. Versas si prekrížil ruky na hrudi.
„Kto z nás mal doteraz odvahu vyjsť von do sveta?! Nikto. Je na čase, aby sme my elfovia ukázali, že sme nezomreli tu v Tichom lese. Všetci si to myslia, preto im ukážme pravý opak." Elf, ktorý rozprával bol veľmi nízky a veľmi chudý. Jeho vlasy siahali až ku kolenám, čo dokazovalo jeho vysoký vek.
„Niektorí z nás sa ešte považujú za mŕtvych. Za elfov, ktorí zomreli v našej poslednej bitke. Každý z nás tu zostal, pretože si myslel, že ho jeho vlastný národ neprijme. A teraz nadišla tá správna chvíľa, kedy sa my, Stratení elfovia vrátime a budeme bojovať po boku svojho národa! U elfov sme legendami, ale kto sa chce legendou stať musí si to zaslúžiť!" odmlčal sa a tak nechal svoje slová pôsobiť.
„Kto ide so mnou?!" zvolal nakoniec. Všetci stíchli.
„Ja," povedal Versas a pretlačil sa von zo zástupu elfov. Pozrel sa do očí starému elfovi. Ten krátko prikývol.
„Aj ja," povedala elfka, ktorá stala za ich chrbtom.
„Ja tiež."
Stále viac elfov sa pridávalo k nim.

♦ ♦ ♦

Obrovské hory sa týčili nad skupinou elfov. Versas sa ohromene na ne díval. Dračie hory boli oveľa väčšie, ako keď ich prekračoval spolu so svojimi spolubratmi v ten osudný deň. Nikdy na to nezabudne. Tá myšlienka sa mu v hlave objavovala deň, čo deň. Nedokázal sa jej zbaviť, pretože mu to nedovoľovalo svedomie. Jasne sa mu v hlave vybavovala spomienka na boj. Všade bolo ticho. Každý z nich čakal na signál. No skôr, ako sa k nim signál dostal napadli ich. Škreti nečakane vybehli spoza stromov. Všade naokolo zúril nečakaný boj. Elfovia utekali od toho miesta, čo najďalej. Aj on utiekol a schoval sa v temnom zákutí lesu. Zbabelec! počul svoje svedomie znovu opakovať to isté, ako vtedy.
„Budeme ich musieť prejsť," počul vedľa seba povedať akéhosi elfa. Versas sa znovu zadíval na hory. Znovu sa elfovia pohli. Tentoraz však smerom k horám.
Versas nemohol spustiť oči zo všetkého živého v lese. Tichý les bol prekliaty. Presiaknutý krvou mŕtvych...
Versas sa pretlačil na kraj skupiny. Ako náhle šiel okolo stromu dotkol sa ho a chvíľu pri ňom stál. Mal chuť plakať a zároveň sa smiať. Konečne cítil pri sebe život.
Zrazu sa ho dotkla ruka. Otvoril oči a zistil, že sa pozerá do modrých očí elfke. Usmial sa a ona mu úsmev opätovala. Konečne mal chuť usmievať sa.
„Asi si myslíš, že som blázon, však?" opýtal sa s úsmevom na perách. Elfka pokrútila hlavou.
„Nie väčší ako ja. Moje meno je Rhea, ty si..."
„Versas," predstavil sa.
„Tak teda je mi cťou stretnúť blázna, ako som ja," zasmiala sa. Spolu sa pripojili ku obrovskej skupine.
„Ty si asi z Čierneho lesa, že?" opýtala sa Rhea, keď boli zaradení v skupine. Versas prikývol.
„A ty si jedna z Vodných elfov," usmial sa na ňu.
„Hovorí sa, že Vodní elfovia majú krásne oči. A myslím, že je to pravda." Rhea sa začervenala. Musela uznať, že aj Versas je veľmi pekný elf.
Prešli okolo dvoch vysokých skál, ktoré boli na vrchoch takmer, akoby až ostré. Tu sa nenachádzal žiadny porast, iba kamene.
Keď zišli nižšie a mali ostré vrchy za sebou znovu sa ocitli v lese. Dračie hory boli plné lesov až na tú oblasť, kde sa vypínali ostré vrchy. Každý strom sa z pohľadu človeka podobal na ten ďalší, no z pohľadu elfa boli úplne rozdielne a každý strom bol niečím výnimoční.
Prečo neopustil Tichý les skôr? Mohol žiť samostatne... bez svojho národa. V hlave Versasa sa stále objavovali tieto myšlienky. Potriasol hlavou, akoby ich chcel striasť z mysle.
Znovu sa pozrel na Rheu, ktorá kráčala po pri ňom. Na sebe mala oblečenú obúchanú a oškretú jemnú bielu, až modrú zbroj. Vyzerala v nej, ako pravá elfská bojovníčka.
Cestička sa zrazu zúžila až tak, že mohli po nej ísť najviac dvaja elfovia. Všetci elfovia však napredovali veľmi rýchlo, čo bolo úplne normálne. Do večera by mali mať prejdené celé hory, teda pokiaľ šli správnou cestou.