Tajomná - Tri Svety

4. KAPITOLA

„Mám veľmi výnimočný dar..."

Čierna Zem,
Samui,
koniec jari, 6441

Andora bola zdesená. Ešte nikdy nevidela takú hroznú príšeru, ako tú, ktorú v noci zabila. Tourion mal pravdu bola obrovská a príšerne smrdela.
Troll mal tvár poznačenú jazvami, ktoré mal z mnohých bitiek. Andora nemohla uveriť tomu, že tento troll prežil veľa bitiek, ale stretnutie s jednou amatérskou elfkou nie. Tourion jej povedal, že to má v krvi.
„Kráľovná predtým, ako ma poslala predpovedala tvoj príchod. Trošku síce inakšie," povedal jej Tourion, keď už boli pár krokov od trolla.
„Ako inakšie?" opýtala sa ho. Tourion sa usmial.
„Povedala mi, že budeš dosť tvrdohlavá. V tomto mala pravdu," zasmial sa. „Povedala, že nám Sitallia pošle záchranu v našej podobe, pretože za posledné roky sme si toho dosť vytrpeli. Najprv tie vraždy a potom Zlo, ktoré sem prišlo z juhu.
Povedala mi ďalej, že sa voláš Losse, čo znamená Moc a znova nás dostaneš medzi elfov. Čiže dá sa povedať, že si naša spasiteľka," povedal vážnejšie. Andora naňho pozerala s doširoka otvorenými očami a takmer vrazila do stromu.
„Nepozeraj sa tak na mňa. Je to pravda," zastával si svoje slová Tourion. Andora len pokrútila hlavou.
„Hneď ako prídem k vám poviem tvojej kráľovnej, že mi dala toho až moc najúprimnejšieho elfa, ako doprovod," povedala výsmešne Andora.
„Ďakujem," zasmial sa Tourion.
„Myslíš si, že to, čo hovorila tvoja kráľovná je pravda?" znova sa spýtala Andora. Ako vždy Tourion si dal na čas s odpoveďou. To Andoru takmer vytočilo, ale vždy vedela zachovať pokoj. Naučila sa to od duchov.
„Nemal by som pochybovať o kráľovninom predpovedaní, ale myslím, že temnú mágiu neovládaš," povedal napokon.
„Ty o mne pochybuješ?" zamračila sa Andora.
„Neber si to zle, ale áno," pokrčil Tourion plecami.
„Asi máš pravdu. Tiež o sebe pochybujem. Pochybujem hlavne o tom, či som mala odísť niekedy z Mŕtvych hor, alebo či vôbec som sa mala narodiť..."
„Každý má právo žiť tak, ako chce. Ale aby si to nevysvetlila zle tak každý má právo robiť, čo chce pod podmienkou, že neubližuje druhým. Ty si nikomu neublížila Andora. Preto máš to právo aj ty," skočil jej do reči Tourion.
„Na to, že vyzeráš tak mlado hovoríš dosť rozumne," zasmiala sa Andora. Tourionovi to moc neprekážalo, že stále niečo hovorí.
„Výzor niekedy klame. Ako vieš, že nemám sto rokov? Elfovia predsa nikdy nestarnú," odbil ju Tourion.
„Ty máš sto rokov?" pokračovala Andora. Tourion sa iba usmial.
„Možno," bolo všetko čo povedal. Toto Andoru naštvalo. Hovoril o nej, že je jedna z mág, ktoré ovládajú temnú mágiu a predsa sa k nej správal bez úcty. Andora sa rozhodla, že ho bude ignorovať. Celú cestu mlčali.
Keď slnko už pomaly zapadalo Tourion rozhodol, že sa niekde utáboria. Zastal pred piatimi stromami, ktoré tvorili taký malý lesík.
„Tu budeme cez noc. Pospi si, aby si zajtra vládala, pretože vyrážame hneď ráno..."
„Nie! Tentoraz budeš spať ty!" skočila mu do reči okamžite Andora. Tourion chcel ešte niečo povedať, ale Andora ho utíšila výhražným pohľadom. Nezostávalo mu nič iné a tak si ľahol do trávy a zavrel oči.
„Keď budeš unavená tak ma zobuď. Oheň robiť nejdeme, pretože nás môžu vystopovať nepriatelia," oznámil jej a potom zaspal.
Andora sa nudila. Nemala, čo robiť a to jej robilo problém nezaspať. Preto sa postavila a rozhodla, že pôjde preskúmať prostredie. Tajne dúfala, že ju nikto nenapadne. Rozhodla sa, že sa vydá kúsok na sever. Od Lagosa počula, že tam je kráľovstvo, kde kedysi vládol. Bolo by dobre, keby sa o jeho kraji dozvedela niečo viac.
Obloha bola bez oblakov a hviezdy svietili jasnejšie ako včera... Oveľa jasnejšie. Andora zrazu všetko videla zreteľne, ako keby svietilo slnko a bol deň, nie noc. Bolo to desivé, žeby noc trvala tak krátko?
Keď sa Andora pozrela na oblohu videla hviezdy. Noc ešte nemohla skončiť. Alebo to bola nejaká vlastnosť elfov, že videli v noci? Rozhodla sa že, ráno sa na to opýta Touriona.
V diaľke videla niečo ako pevnosť. Možno to bol ten hrad, v ktorom kedysi býval Lagos. Andora sa však neodvážila ísť až k nemu, pretože mala z neho zlý pocit. Véneä jej povedala, že to územie kedysi ovládli škreti, ale či ho ľudia získali späť Andora nevedela. A nevedela ani to koľko je hodín. Rozhodla sa, že sa vráti naspäť. Možno ju Tourion hľadal.
Už len on, pomyslela si Andora.
Keď sa chcela otočiť videla, že v okne na hrade sa niečo hýbe. Andora sa divila, že vidí tak zreteľne všetky pohyby v diaľke, ktoré sú od nej vzdialené asi niekoľko dní cesty.
Rýchlo sa otočila a rýchlim krokom sa vrátila do tábora. Tourion pokojne spal. Andora zreteľne videla jeho výraz tváre, i keď bola úplná tma. Jeho výraz bol neprítomne mŕtvy a predsa prekrásny. Elfovia boli jedni z najkrajších stvorení na zemi a zároveň aj veľmi nebezpečnými. Boli rýchli a tichí a to útočníkom sťažovalo boj s nimi.
Andora bola unavená, ale nechcela budiť Touriona. Rozhodla, že sa prekoná a nezaspí.
Keď v diaľke videla prvé lúče až vtedy zobudila Touriona. Podišla k nemu bližšie a jemne ním zatriasla. Tourion otvoril oči.
„To už je ráno?"
Andora len prikývla.
„Prečo si ma nezobudila skôr, aby si si aj ty pospala?" Andora sa usmiala.
„Pretože sa dobre na teba pozeralo, keď si spal," doberala si ho znovu. Tourion sa usmial a pokrútil hlavou.
„Tak fajn, mali by sme vyraziť," povedal, postavil sa a zbalil si veci.
Keď konečne vyrazili Andora ho dobehla až kráčala takmer vedľa neho.
„Večer som sa bola prejsť a v diaľke som videla pevnosť. Videla som, ako sa tam niekto pohybuje a to tá pevnosť bola odo mňa veľmi ďaleko. Je to normálne?" opýtala sa ustarostene Andora. Tourion, ako mal vo zvyku chvíľu mlčal.
„Áno je to normálne. Každý elf vidí veľmi dobre a to platí len o určitej diaľke. Ale tá pevnosť je vážne ďaleko. Je dosť, že si ju videla a nie to ešte aj nejaký pohyb. Možno to je tým, že si mága," vysvetlil jej Tourion. Andora prikývla.
„A.... keď vidím v noci ako cez deň to je tiež normálne?" opýtala sa opatrne. Tourion sa na ňu zmätene pozrel.
„Vidieť v noci ako cez deň? Ty si zo mňa robíš srandu!" usmial sa. Andora len pokrútila hlavou. Tourion naraz zvážnel.
„Nikdy som o niečom takom nepočul. Spýtaj sa na to kráľovny, keď budeme v Dračích horách," povedal zarazene. Andora začala mať strach.
Čo ak je to prekliatie? opýtala sa sama seba.
Po pravej strane Andora zbadala malý les a pred sebou hory. Ešte jeden deň a už tam budú. Cesta tam bola, možno pre Touriona len prechádzka, ale pre Andoru to bolo dobrodružstvo. Cestou spoznávala nové veci a miesta, i keď sa dedinám zvyčajne vyhýbali. Všetko bolo oveľa inakšie ako v horách, kde ešte pred dvomi dňami žila. Nikdy nepomyslela na to, že hneď v prvý deň, ako opustí Mŕtve hory, bude hľadaná. Elfovia zabíjali každého cudzieho elfa, pretože si myslia, že ten elf je ona. To bolo desivé.
Zrazu Tourion zastal a začal sa obzerať dookola. Keď jeho pohľad zablúdil na sever stŕpol. Niečo tam bolo a videla to aj Andora. Blížilo sa to k nim. Nemala z toho dobrý pocit. Tourion nič nepovedal iba ju chytil za ruku a ťahal. Obidvaja bežali ako najrýchlejšie vedeli, ale ani to nestačilo na armádu, ktorá šla za nimi na koňoch.
Keď sa priblížili bližšie Andora im mohla vidieť do tváre. Toto neboli ľudia ani elfovia. Tieto stvorenia boli ohavné. Niektoré mali tváre ploché, iné zase až moc guľaté. Vyzerali odporne. Síce ich Andora videla prvýkrát, no hneď vedela o koho sa jedná. Boli to škreti. Ich kone boli čierne a z huby sa im penilo.
Škreti ich dobehli a obkľúčili. Andora z rozprávania duchov vedela, že škreti nie sú moc dobrí bojovníci, ale boli krutí a bolo ich veľa na to, aby to Andora s Tourionom prežili. Andora vytasila meč a Tourion urobil to isté. Škreti zoskočili z koňov a tiež vytasili svoje oblúkové meče. Jeden škret k nim podišiel bližšie.
„Elfovia? Čo tu robíte! Veď viete, že Samui patrí nám a nikto nemá cezeň prechádzať bez nášho zvolenia zaslúžite si tú najkrutejšiu smrť. Ale keďže my nie sme takí hnusní a podlí ako iní škreti, zabijeme vás hneď a zaraz!" zasmial sa škret, ktorý im všetkým velil. Ostatní škreti sa začali smiať tiež.
„Možno tu zomriem, ale najmenej dvadsať z vás so sebou vezmem!" povedal Tourion. Škreti sa okamžite prestali smiať a namiesto toho vydávali škaredé zvuky.
Veliteľ im pokynul a ostatní škreti sa pohli vpred s vytasenými mečmi. Okamžite sa rozpútal boj. Prvý škret, ktorý sa na Andoru vrhol jej takmer vrazil meč do nohy. Andora sa mu však s ľahkosťou vyhla a odťala mu hlavu. Ďalší ju však poškriabal po nohe, ktorú ešte pred nedávnom mala opuchnutú. Andora pocítila bolesť. Škret neváhal a ohnal sa znovu, tentoraz ju poškriabal na bruchu. Andora cítila, že jej odtiaľ tečie krv. Teraz sa totálne rozzúrila.
Škret sa jej najskôr vysmieval, ale potom sa začal okamžite dusiť.
Keď sa na Andoru a na dusiaceho sa škreta pozreli ostatní, začali od nich odstupovať. V ich tvárach sa zjavila neistota a strach.
Tourion z počiatku nechápal, čo ich tak vydesilo. Potom si, ale uvedomil, že Andora je mága a práve teraz všetkým dokazuje aká je mocná.
Škreti púšťali meče a niektorí utekali preč. Andora sa na utekajúcich škretov pozrela a oni na mieste odpadli a zomreli. Ostatní sa nehýbali a stáli na mieste.
Tourion sa k nej priblížil.
Zrazu sa škreti začali dusiť a pritom vydávali divné zvuky až nakoniec všetci padli mŕtvi na zem.
„Ako si to urobila?" opýtal sa Tourion Andory. Keď sa jej pozrel do očí mala ich čierne. Že by sa mu to zdalo? Zažmurkal a Andora opäť vyzerala normálne.
„Mágia..." povedala tichým hlasom. Andore prišlo zle. Cítila sa hrozne, ale nechcela s tým otravovať Touriona. Tourion si to však všimol.
„Mala by si si oddýchnuť," povedal ešte stále trochu zmätený. Andora sa posadila do stredu mŕtvych tiel a chvíľu len tak pozerala do prázdna.
„Takže ešte raz, ako si to spravila?" spýtal sa jej znova po chvíli Tourion. Andora sa mu pozrela do očí.
„Ja... neviem...proste som pomyslela na ich smrť a oni zomreli..."
„Ty si ich zabila myšlienkou?" zmätene sa pýtal Tourion. Andora prikývla.
„Tak toto myslela kráľovná. Temná mágia. Asi si začnem dávať pozor na jazyk," usmial sa Tourion. Andora prikývla a usmiala sa tiež. Chvíľu sedeli a mlčky pozerali do zeme.


Všade vládlo desivé ticho. Možno to bolo tým, že sa nachádzali v Samui, kde vládli škreti. Bolo možné, že škreti všetko vyhubili.
Tourion aj Andora mali na hlavách kapucne a tak lepšie splývali s prírodou. Dračie hory, ktoré boli pred nimi, už len z diaľky boli obrovské. Pomaly sa k nim blížili, i keď Andore sa to tak nezdalo. S Tourionom takmer nehovorili o ničom. Škreti ich mohli hocikde a hocijako vystopovať chytiť a zabiť.
Andora ešte stále rozmýšľala, ako dokázala zabiť škretov len myšlienkou. Nikdy pred tým neovládala mágiu. Mágia prišla sama od seba.
Andora vtedy cítila v rukách obrovskú energiu. Keď si vtedy pozerala škretov videla, že na ich krku sú odtlačky prstov. Tie odtlačky však nepatrili Andore. Rany, ktoré si chcela neskôr obviazať zmizli. Takisto ako Tourionovi rana na krku. Niečo jej však na tomto celom nesedelo. Škreti by ich isto sledovali... alebo, čo ak sa báli a videli to, čo Andora urobila s ich spoločníkmi? Andora bola cela pomätená.
Zrazu si spomenula na Véneäu. Videla ju v diaľke v Mŕtvych horách... Ako sedí v lese... Ako čaká... kým príde ich čas, ako to povedal aj Lagos. Andora mu vtedy nerozumela.
„Vieš niečo o duchoch z Mŕtvych hor?" opýtala sa zrazu Andora. Tourion pokrútil hlavou.
„O duchoch sa u nás hovorí veľa príbehov. Zvyčajne tie zlé," povedal jej. Andora prikývla.
„A ty im veríš?" Tourion pokrčil plecami.
„Neviem," povedal. Andora sa však neodbytne pýtala ďalej.
„Prečo sa vlastne títo mŕtvy ľudia stali duchmi?" Tourion sa na ňu ani nepozrel a stále pokračoval svižným krokom cez lúku. Andora s ním ledva držala krok.
„Viem to takisto ako ty. Keby som bol starší a žil v tej dobe tak ti to poviem. Ale keďže som možno taký starý ako ty, tak ti viac povedať o tom neviem." Andora sa zlomyseľne usmiala. Tourion si to všimol.
„Prečo sa tak divne usmievaš, ako keby si ma chcela zabiť?" zarazene sa opýtal a zastal. Andora len pokrčila plecami a ani sa naňho nepozrela. Tourion bol zarazený čoraz viac.
„Odpovedz mi na otázku... Andora?" Tourion ju nechápal. Dobehol ju a pozrel sa na ňu.
„Práve si sa prezradil," povedala stále sa usmievajúc. Tourionovi to chvíľu trvalo, kým pochopil ako. Teraz ju prebodával pohľadom. Andora pokrčila plecami a pokračovala v chôdzi.
Čas rýchlo plynul a Tourion s Andorou boli stále ostražití. Ešte stále sa nachádzali v ríši Samui.
„Prečo prechádzame cez Samui?" opýtala sa Andora, keď už slnko pomaly zapadalo.
„Pretože inakšia cesta neexistuje. Iba ak by sme šli cez Ohnivú Ríšu. Ale to by sme boli už dávno mŕtvi. Ani tá tvoja mágia by nás nevedela zachrániť," povedal jej. Andora sa musela uspokojiť s jeho odpoveďou.
„Čo je v Ohnivej Ríši také mocné, že sa mu nedokáže postaviť moja mágia?" opýtala sa po chvíli. Tourion pokračoval ceste a Andora šla hneď vedľa neho.
„Je tam zlo, ktoré prišlo z juhu... Viac o tom neviem. Musíš sa na to spýtať kráľovny." Andora nemo prikývla. Mlčky pokračovali v ceste, až kým nedorazili k nejakému neznámemu lesu.
Tourion sa zhlboka nadýchol. Andora tomu nerozumela.
„Čo robíš?"
Tourion zastal a pozeral sa na les.
„V tom lese cítim prítomnosť elfov."
„Elfov? Akých elfov?" Andora nechápala, ako dokázal vycítiť niečo v lese.
Zrazu z lesa vyšli traja elfovia. Každý z nich, okrem jednej elfky, vyzeral ako Tourion. Boli ozbrojení a na ramenách mali zapnuté plášte takisto ako Andora a Tourion.
Tourion sa usmial.
„Andora toto sú Faileon, Alyatur a Nolme," predstavil ich. Keď elfovia zistili kto pred nimi stojí usmiali sa a uklonili. Andora sa pozrela zmäteným pohľadom na Touriona.
„Prečo sa klaňajú?" opýtala sa nervózne.
„Majú pred tebou úctu a strach, i keď to na nich vôbec nie je vidieť..."
„Aspoň niekto," prerušila ho Andora.
„Však, keď zistia kto si a ako si na tom s mágiou, tak im to bude ukradnuté," zasmial sa Tourion.
„A ja vás všetkých zabijem myšlienkou," pripojila sa k nemu ironicky Andora. Tourion sa prestal smiať.
„Na to som takmer zabudol..."
„Tak už si si spomenul," ironicky sa usmiala.
„Myslel som si, že si mŕtvy, Tourion," povedal elf, ktorý sa volal Faileon. Andora sa v duchu usmiala.
Môže ďakovať mne, že ešte žije, vravela si v duchu.
„Aj tak by ti to bolo jedno," zasmial sa Tourion. Faileon sa k nemu pridal.
„Poslala nás kráľovná. Máme vás doviesť do pevnosti. Ale keďže ste prišli neskoro musíme ostať tu v lese na noc," povedal vážnejšie Alyatur. Faileon prikývol. Andore sa zdalo ako keby boli títo traja elfovia bratia... iba Nolme bola od nich iná. Mala o niečo tmavšiu pleť. Vlasy mala zapletené do vrkoča. Tiež boli o niečo tmavšie. Oči mala bledomodré.
Keď už boli v tábore, všetci si posadali okolo ohňa. Stále síce boli v ríši Samui, ale v lese oheň vidno nebolo, čiže boli v bezpečí.
„Tourion, rozumie ona elfčine?" opýtal sa po elfsky Faileon a hlavou kývol na Andoru. Tourion pokrčil plecami.
„Asi nie," odpovedal mu.
Andora nehybne sedela vedľa Touriona a Nolme a pohľadom blúdila v ohni.
Blbci, pomyslela si a v duchu sa usmiala. Andora im nič nenaznačila ani nepovedala. Robila sa, že ich ignoruje.
„Na to, že žila samotársky život je celkom pekná," povedal po elfsky Alyatur. Tourion len prikývol. Andora ich počúvala bez toho aby oni vedeli, že im všetko rozumie.
Nolme sa zrazu postavila a odišla preč z tábora. Ostatní sa chvíľu za ňou pozerali, ale potom sa znovu pustili do svojej diskusii o elfoch z iných krajín. Andora dlho uvažovala, či nemá ísť za ňou. Nakoniec sa však postavila a nasledovala ju.
Les bol tichý a temný. Andora cítila vánok a... akýsi iný pach, ktorý doň zapadal. Rozhodla sa, že pôjde za tým pachom. Neďaleko počula tiecť potôčik. Pach ju doviedol k nemu. Andora zatvorila oči a nasledovala Nolmin pach po slepiačky.
Keď už bola takmer pri brehu otvorila oči. Andora videla všetko jasne ako v noci predtým. Nebola až tak zarazená, ako vtedy. Pripadalo jej to normálne, ako keby s tým žila už od narodenia. Nemusela sa pozrieť na oblohu, proste vedela, že hviezdy svietia.
Pred potokom zastala a odbočila doprava. Kráčala pozdĺž potoka, až nakoniec dorazila na miesto, kde neboli žiadne stromy. Na skale sedela Nolme. Pozerala niekde dopredu. Andora k nej pristúpila. Okolo skaly, na ktorej sedela, tiekol potok.
Nolme sa tentoraz otočila a usmiala na Andoru.
„Dakedy sú až moc hluční," povedala milo Nolme. Andora sa usmiala a prikývla.
Nolme zišla dole z kameňa a podišla bližšie k Andore.
„Ty nie si Temná elfka však?" opýtala sa Andora skôr, ako mohla Nolme niečo povedať. Nolme sa krátko usmiala.
„Nie. Máš dobrý postreh," povedala Nolme. „Som Lesná elfka a pochádzam z Čierneho lesa. Keď som sa dopočula, že niekde v Benori sa nachádza elfka a že po nej pátrajú všetci elfovia, rozhodla som sa, že ju nájdem a zachránim. V horách som narazila na Temných elfov, ktorí ma žiaľ predbehli," povedala vážnejšie. Andora nemohla uveriť jej slovám. Elfka z Čierneho lesa, ktorá chce zachrániť temnú mágu.
„Prečo si ma chcela zachrániť?" opýtala sa zmätene Andora. Nolme sa znova usmiala a posadila tentoraz na zem. Pokynula Andore aby si sadla k nej.
„V noci predtým, ako som sa dopočula o tebe som mala sen: