Tajomná - Tri Svety

6. KAPITOLA

„Sme späť, pretože už nemáme, čo stratiť."

Čierna Zem,
Sivilla - Kráľovský les, (Strieborná pevnosť),
začiatok leta, 6441

Arne sa rýchlo prezliekla do červených šiat. Každú chvíľu sa malo začať zhromaždenie všetkých elfov a ona meškala. Takmer celé dva týždne sa na to pripravovala a teraz nič nestíha.
Rýchlo vybehla z izby a smerovala rovno k veľkému sálu. Dvere boli ešte dokorán otvorené a to Arne uistilo, že ešte nezačali.
V sále sa nachádzali elfovia zo všetkých krajín iba jedni chýbali... Temní elfovia. Arne vedela, že Temní elfovia neprídu, už len preto, lebo sú vyhubení. Arne nikdy nevidela žiadneho Temného elfa.
Keď jej o nich rozprávali rodičia predstavovala si ich ako jeden z najkrajších a najneobyčajnejších elfov.
Teraz by potrebovali každú pomocnú ruku. Ľudia boli spokojní, že aspoň jedno zlo je zničené.
V sále bolo veľa rozdielnych elfských tvarí. Na pravej strane sedeli Slneční elfovia, ktorí mali takmer až žltú pleť, blonďavé vlasy a zelené oči. Vedľa nich sa nachádzali Lesní elfovia z Čierneho lesa, ktorí mali tmavšie tváre, biele vlasy a slabo modré až zelené oči. Z druhej strany tam sedeli Vodní elfovia, ktorí mali najdlhšie vlasy zo všetkých elfov a Mesačný elfovia, ktorí boli najkrajší spomedzi sediacich. Dve miesta však zostali voľné. Na ľavo vzadu takmer pri tróne mali miesto Temní elfovia. Z druhej strany hneď na začiatku mali miesto Avariel, elfovia s krídlami, ktorí už dávno zmizli z tohto sveta. Dokonca prišli aj Divokí elfovia, ktorí moc nemuseli prítomnosť ostatných elfov. Vyzerali dosť elegantne.
Arne prechádzala uličkou pomedzi elfov až sa zastavila a sadla si vedľa trónu, kde mal sedieť Arno.
Keď všetci elfovia stíchli dnu vstúpil jej brat oblečený, ako ona, v červenom. Prešiel takisto ako Arne pomedzi elfov, až sa dostal k svojmu miestu vedľa nej.
Všetci zhromaždení stáli a keď si Arno sadol sadli si aj oni.
„Vítam všetkých elfov, ktorí tu dnes prišli! Som veľmi poctený vašou prítomnosťou a zároveň som rád, že sme sa tu zišli kvôli nášmu najväčšiemu Nepriateľovi. Je na čase, aby sme ho zničili..."
Zrazu sa dvere do sály rozleteli a dnu vstúpila sebaistá skupinka elfov. Všetci sa okamžite pozreli tým smerom. Na čele skupinky stála elfka s bielymi vlasmi. Za ňou stáli traja elfovia a jedna elfka.
„Moje meno je Andora," začala elfka, „som zástupkyňa kráľovny Temných elfov a prišla som v jej mene na toto zhromaždenie," zvolala mocným hlasom. V sále prebehol šepot.
„Utíšte sa!" zvolal Arno. Šepot zrazu stíchol a všetci sa tentoraz pozerali na Arna.
„Temní elfovia sú už dávno mŕtvi, ako ti máme dôverovať, že nie si nejaká špiónka Nepriateľa?!" opýtal sa pokojne Arno.
„Elfovia predsa nikdy nezrádzajú svoj rod. Prečo by som vás mala práve teraz zradiť?" sebavedome sa spýtala elfka.
„Pretože ste to raz už urobili. Temní elfovia už zradili svoj rod!" ozvalo sa z davu.
Arne s nemým úžasom pozorovala elfku.
„Ja som nikoho nezradila. Nikoho som nikdy neoklamala. Jediný, kto tu klame ste vy. Ste slepí a tak nevidíte dobro, ktoré je okolo vás. Všetko vidíte negatívne. Kde sú tí elfovia z legiend?! Kde sú národy, ktoré vznikli zo Sailona, Ilfirina a Ortaine? Kde je vaša odvaha? Stratili ste ju, keď ste sa snažili nás vyhubiť..."
„Dosť! Kto si, že si môžeš toľko dovoľovať?! Neverím ti ani slovo! Neveril by som ti ani keby ťa poslala k nám Sitallia..." povedal vysoký starší elf, ktorý patril medzi Slnečných.
Arno chytil Arne za ruku.
„Prosím ťa urob niečo," šepol jej. Arne prikývla a postavila sa.
„Myslím, že to už by stačilo!" zvolala pevným hlasom. Všetci sa teraz pozerali na ňu.
„Tá elfka ma pravdu. Stratili ste odvahu? Mate z nej strach?" Pomaly kráčala k Andore a k jej skupinke.
„Ale Temní elfovia predsa už dávno vyhynuli! Je to podvod!" ozval sa kto si. Arne sa naňho pozrela.
„Podvod? Však tu stoja pred tebou z mäsa a kostí a ty hovoríš podvod?!"
„Kráľovná Arne?" počula za sebou ženský hlas. Za ňou kráčala Noriell.
„Ak im neveria môžem ich otestovať kúzlom." Všetci v sále prikývli.
Arne si všimla, že elfka naraz trochu znervóznela. Nakoniec prikývla. Noriell namierila na nich rukami. Povedala akési kúzlo, ktorému Arne nerozumela. Po chvíľke sa Noriell otočila k davu.
„Elfovia, ktorých poznáme z legiend ožili. Toto sú skutoční Temní elfovia!" povedala. Arne skupinke pokynula, aby si sadli na ich miesto. Bola ohromená akú mala Andora odvahu prísť až sem medzi dávnych nepriateľov Temných elfov. Arne si takisto sadla na svoje miesto vedľa Arna.
„Ďakujem..." pošepkal jej do ucha. Arne prikývla a usmiala sa.
Pohľadom zablúdila ku Andore. Všimla si, že sa jej nesmierne uľavilo. Toto bolo prvýkrát, čo Temní elfovia vyšli na verejnosť. Dlhé roky sa možno, kde si skrývali a teraz, keď sa malo konať zhromaždenie tu poslala kráľovná tých najodvážnejších elfov, pomyslela si.
Arne si prisahala, že proti Temným elfom nikdy nezdvihne zbraň, práve naopak bude bojovať po ich boku aj keby mala bojovať proti svojmu bratovi. Možno to bolo divné, ale Arne k nim niečo cítila... úctu. Tento národ z legiend sa vrátil a Arne si bola istá, že ho ľudia budú chcieť zničiť znova.
„Ako som povedal na začiatku, nášho najväčšieho Nepriateľa treba zničiť inakšie on zničí nás. Musíme byť pripravení na boj, pretože sem do Kráľovského lesa už dvaja škreti prenikli a mohlo by ich sem preniknúť viac. Kráľovstvo Samui je už nimi ovládané. Tam škreti majú najlepšiu polohu na pozorovanie a odtiaľ asi posielajú svojich špehov.
Ak nechceme skončiť, ako kedysi jeden z najhorších vládcov, kráľ Lagos, musíme byť pripravení na boj. Škreti budú na nás útočiť."
„Prečo by sme mali čakať?" povedal niekto. Všetci sa pozreli tým smerom. Povedala to Andora.
„Pretože nevieme, čo nás môže čakať," povedal Arno. Andora sa postavila.
„Nie, tak som to nemyslela. Prečo by sme mali čakať na to, kým nás oni nápadnú?" povedala. Arno jej naznačil rukou, aby pokračovala.
„Myslím, že by sme mali využiť moment prekvapenia. Mali by sme ich napadnúť ako prvý! A potom ovládnuť Samui!" V miestnosti prebehol šepot.
„Výrazne nesúhlasím!" ozvalo sa z druhej strany.
„Moje meno je Sorontur a som kráľ Slnečných elfov," povedal vysoký elf, ktorý protestoval aj vtedy proti Temným elfom.
„Ak napadneme škretov zo Samui stratíme veľa elfských bojovníkov! Prečo by sme mali obetovať naše životy za kráľovstvo nejaké šialenca?" povedal dosť ostro Sorontur. Všetci sa pozreli na Andoru, ako keby čakali od nej vysvetlenie.
„Som vládkyňa Mesačných elfov a volám sa Maxie. Ja súhlasím s názorom Andory. Kráľ Lagos už je dávno mŕtvy a Samui už mu dávno nepatrí. Ak ho získame naspäť, ako ste povedal, stratíme možno veľa elfských životov, ale zato získame Samui. Všetko ostatné záleží na ľuďoch a je len ďalšia otázka, či im my pomôžeme," povedala krásna síce od Arne staršia elfka s dlhými blond vlasmi. Andora jej kývla, čo malo asi znamenať "ďakujem".
Sorontur kráľovnú Maxie prebodával pohľadom.
„Máte strach?" opýtala sa tentoraz Andora, ako keby chcela ochrániť Maxie pred jeho vražedným pohľadom.
„Ďakujem za vaše názory môžete si sadnúť," chcel utíšiť spor Arno.
Traja elfovia si okamžite sadli. Arne si všimla, ako elf sediaci pri Andore jej niečo pošepkal. Andora sa usmiala a nemo prikývla.
„Chcel by sa ešte niekto vyjadriť k tomuto nápadu?"
Tentoraz sa postavil krásny mladý elf.
„Moje meno je Andros a som syn kráľa Erumera. Súhlasím s tým, čo povedala zástupkyňa kráľovny Temných elfov. Mali by sme zaútočiť na škretov inakšie oni zaútočia na nás a použijú proti nám moment prekvapenia. Keď my zaútočíme na nich oni nebudú na to pripravení. Myslím si, že stratíme oveľa menej elfov, keď ich napadneme my, ako keby oni mali napadnúť nás," povedal a sadol si na svoje miesto.
Všetci v miestnosti prikývli.
„Má ešte niekto nejaké námietky proti tomuto nápade?" opýtal sa Arno. Všetci v miestnosti boli ticho, čo mohol brať ako nie.
„Výborne, tak sa všetci pripravte a o dva týždne chcem, aby sme sa znova stretli. Tentoraz však nech prídu kráľovné a kráľovia s armádami. Pošlete im listy. Vtedy nastane útok," povedal postavil sa a odišiel z miestnosti. Za ním okamžite vyšli aj ostatní elfovia. Arne ich sledovala, až sa nakoniec postavila aj ona.
Poslední vychádzali Temní elfovia.
„Prepáčte, Andora môžem si s vami pohovoriť?" zakričala za ňou Arne. Elfka sa otočila a prikývla. Predtým, ako odišla od svojej skupinky povedala niečo vysokému mohutnému elfovi. Ten krátko prikývol a skupinka vyšla z miestnosti bez nej.
„Odkiaľ ste prišli?" opýtala sa Arne, keď už Andora bola pri nej.
„To nemôžem povedať," odvetila Andora. Arne nemo prikývla. Bola trochu sklamaná.
„Povedz mi niečo o vás," povedala.
„Mohli by sme si prosím pohovoriť zajtra? Som unavená, celé tri dni som nespala." Pozrela sa prosebným pohľadom na Arne. Arne prikývla a Andora odišla von z miestnosti. Arne tam chvíľu len tak stála sama. Potom odišla aj ona.