Tajomná - Tri Svety

16. KAPITOLA

„Tam kde ma najprv privítali ako doma, som sa stal väzňom."

Čierna Zem,
Eloret - kráľovstvo Dowson,
leto, 6441

„Potrebujem s vami súrne rozprávať." Andora rýchlo dobehla kráľa a teraz kráčala popri ňom. Alyatur kráčal za Andorou.
„Teraz nie," odmietol ju kráľ.
„Ale áno, tu a teraz!" povedala Andora. Alyatur chytil kráľa za plece a tak ho zastavil.
„Ako sa opovažuješ zastavovať svojho kráľa?!" vyštekol naňho Mandos.
„Vy nie ste náš kráľ. Pre nás ste len obyčajný človek, ktorý nikdy nič nedokázal a predsa vládne," odbila ho Andora. Kráľ chcel niečo povedať, no toto ho teda zarazilo. Andora sa v duchu usmiala. Alyatur pustil kráľa a Mandos Andore naznačil, aby rozprávala ďalej.
„Ak chcete dokázať ľuďom, trpaslíkom a elfom, že ste hodný byť kráľom tak to dokážte tak, že sa pridáte na stranu elfov a spolu s nimi budete bojovať bok po boku proti Nepriateľovi. Ak to však odmietnete, stanete sa pre všetky tieto bytosti zradca!" povedala Andora. Mandos pokrútil hlavou.
„Ale kráľ Tarim, kráľ Sivilli, sa Nepriateľovi podal a žije tak, ako žil predtým."
„On možno áno, ale jeho ľudia sú prevažne zavraždení. Dediny sú zničené a deti berú rodičom, ako žrádlo pre škretov. Myslíte si, že je toto normálne? Vy nám hovoríte, že sme blázni, ale čo je potom toto!" Mandos vyzeral byť šokovaný.
„Ale to nie je ešte zďaleka všetko. Kto vie, či Nepriateľ sa už nedostal aj medzi vás a nechcel sa zmocniť vášho syna. Potom by mal moc zabíjať vašich ľudí a vy by ste s tým nič neurobili. Ľudia sú nevinní a nezaslúžia si takto trpieť. Chcete im dopriať niečo také, ako im doprial kráľ Tarim?" opýtala sa Andora. Mandos vyzeral byť zmätený.
„Alebo ste taký sebecký ako on a dokázal by ste nechať svojich ľudí trpieť? Všetci sa potom na vás budú pozerať, ako na zradcu," pokračovala.
„Možno by ste zomreli v bitke po našom boku, ale aspoň by ste nebol zradca, ktorý nechal svoj ľud trpieť."
„Je to to isté, keby som zomrel po boku elfov, alebo keby ma zabil nepriateľ. Je to úplne to isté, keď ma budú uctievať vaši nepriatelia alebo vy," povedal Mandos. Alyatur sa na Andoru pozrel.
„Nie je to to isté. Keby sme túto vojnu vyhrali, vy by ste sa stal uctievaní ako hrdinom. Ale keby ste sa odovzdali Nepriateľovi všetci vás budú uctievať len z povinnosti a v hĺbke svojho srdca vás budú nenávidieť.
Keby ste však bol zabitý Nepriateľom, nikto by si na vás ani nespomenul. Ale keby ste zomreli po boku elfov boli by ste medzi ľuďmi, elfmi a trpaslíkmi legendou a slávnym hrdinom." Alyatur sa usmial. Andora trafila do čierneho. Mandos mlčal. Bol si vedomí toho, že Andora má pravdu.
„Neviem... Ešte neviem."
„Do zajtra nám oznámite, ako ste sa rozhodol. Ak budete súhlasiť elfovia vás čakajú v ríši Samui. A ak nie..." Andora sa otočila, „zomriete po boku nášho Nepriateľa." Andora vykročila späť do ich izby. Alyatur ju nasledoval.

♦ ♦ ♦

„Kde ste boli tak dlho?" zavrčal Tourion. Andora ho nechápala. V tejto dobe bol divný.
„Rozprávala som sa s kráľom," povedala Andora na svoju obranu. Tourion zastal a pozrel sa jej do očí.
„S kráľom? Povedal som ti predsa, že nemáš robiť žiadne hlúposti!"
„Myslela som si, že elfka zapôsobí viac u kráľa ako elf," prerušila ho Andora.
„Musím priznať, že mňa by určíte presvedčila," pritakal Alyatur, ktorý stál za Andorou. Tourion ho takmer prebodával očami.
„Tourion, upokoj sa. Snažila sa pomôcť," povedala Nolme, ktorá sedela na stoličke.
„Dobre, dobre. Už som ticho, len dúfam, že si nič nepokazila."
„Už sa to viac pokaziť ani nedalo," znovu mu Andora skočila do reči. Tourion sa znova na ňu pozrel.
„Môžem sa s tebou porozprávať o samote?" povedal po tichšie. Andora chvíľu mlčala, potom prikývla.
Spoločne vošli do Andorinej izby. Tourion za sebou zatvoril dvere. Andora sa postavila do stredu izby a ruky si prekrížila. Kývnutím mu naznačila, aby hovoril.
„Tri dni pred tým, ako nás poslala za trpaslíkmi, mala kráľovná Ninqie sen. Rozhodla sa, že mi ho povie.

Stála sama na jednej upustenej z kameňa chodbe. Všade počula hlasy, ale nikoho nevidela.
Zrazu sa ocitla v malej úzkej uličke, ktorá viedla na malé námestie dediny.
Znova začula hlasy ľudí, ktoré sa vysmievali niekomu, kto stál pred nimi.
Pomaly prešla ulicou, až sa dostala na jej koniec. Boli tam ľudia a bolo ich veľa. Keď sa pozrela tým smerom, kde ľudia ukazovali uvidela tam elfa.
Elf stál na malom z dreva pódiu so zviazanými rukami a nohami. Cez ústa mal šatku, aby nemohol nič povedať. Žiadnu hrozbu ani kliatbu.
Ninqie elfovi však nevidela do tváre, preto nemohla usúdiť kto to je.
Z jednej strany zrazu vyšla postava. Bol malá, ale za to statná. Bol to trpaslík. V ruke držal obrovskú sekeru.
Pristúpil bližšie k elfovi a z ničoho nič mu odťal hlavu. Elf bol na mieste mŕtvy.
Avšak hlava sa skotúľala až ku Ninqie. Vtedy z nej zmizla šatka, ktorú mal elf cez ústa.
Vtom Ninqie zistila, kto to bol. Nebol to elf a predsa mal jeho podobu. Bol to mocný mág menom Mahtion. Elfovia ho však volajú Semron, čo znamená zradca.