Tajomná - Tri Svety

21. KAPITOLA

„Smrť nie je koniec, ale začiatok novej kapitoly."

Čierna Zem,
Samui,
jeseň, 6641

Farebné listy sa ešte stále držali na konároch stromov. Niektoré už opadli, ale aj tak sa elfovia dokázali výborne zamaskovať medzi stromami.
Versas stál medzi dvomi vysokými dubmi a za ním sa krčilo päťtisíc elfov. Všetci čakali na signál. Už ráno videli elfovia prvé armády škretov, ktorí pochodovali ich smerom. Vôbec ich netrápilo schovať sa a ísť potichu. Ukazovali svoju silu, aby zastrašili nepriateľov. Ak si mysleli, že elfovia z nich majú strach, tak mali pravdu, ale elfovia to nedávali na vidieť.
Alesea stála vedľa Versasa a tiež pozorovala okolie. Všade však ostalo ticho. Versas na krátky zlomok sekundy zachytil pohyb v lese oproti nim. Vedel, že sa tam nachádza Tourion a Sorontur. Neďaleko od nich boli Alyatur a Oiture.
Všetci čakali. Versas to poznal. Bol to najhorší pocit, keď vedeli, že Nepriateľ prichádza a oni nemohli nič urobiť. Zatiaľ... Versasovi čakanie prišlo ako celá večnosť. Cítil, že elfovia za ním sú oveľa nervóznejší ako on. Dokonca aj Alesea v ruke držala dva meče. Hlava sa mu točila. Nemohol uveriť, že sa práve z jeho mysle dostal z bitky vo Fjorskom lese a teraz ho čakala ďalšia bitka. Oveľa reálnejšia a oveľa hrozivejšia, ako tá v jeho mysli. Najradšej by utiekol, ale nechcel byť za zbabelca.
Všetci elfovia sa okamžite stiahli hlbšie do lesa, hneď ako uvideli prvé ozrutné postavy škretov. Všade ostalo nepríjemné ticho, ktoré okamžite prehlušilo jačanie.
Akoby sa zastavil čas a Versasovi sa v hlave prehral celý jeho život. Od narodenia až po koniec.
Bolo to niečo hrozné vidieť, ako sa škreti blížili stále bližšie k nim. A oni nemohli nič urobiť....
Mohli len čakať, kedy prejde okolo nich prvých pätnásťtisíc škretov. Až potom mohli zakročiť.
Ale čo by sa stalo, keby ich Nepriateľ objavil? A presne to sa nemohlo stať za žiadnych okolností. Viac o tom Versas nechcel rozprávať a ani rozmýšľať. Snažil sa myslieť na niečo pozitívne, ale v tejto chvíli to bolo nemožné.
Jačanie škretov zosilnelo a prvá skupina už prechádzala okolo lesu, v ktorom boli schovaní.
Versasovi sa začali od nervozity potiť dlane. Mal chuť vytiahnuť svoj meč a vyraziť k tým obludám. Vedel, že to nesmie urobiť.

Čierna Zem,
Samui,
jeseň, 6641

Andora stála vedľa Dareen. Hnedé oči upierala na les, ktorý sa rozdeľoval v strede. Tou cestou každú chvíľu mal prísť Nepriateľ. Andora vedela, že tam sú Tourion, Sorontur, Alyatur, Alesea, Gord, Erumer, Oiture a Stratený elf Versas. V pevnosti zas boli Ninqie, Arno, Andros, Faileon, Alborg.
Andora spolu s Dareen zišli po schodoch dole a dlhou chodbou až ku bráne von z pevnosti. V pevnosti už okrem nich nikto nebol. Všetci stáli vonku a čakali na Nepriateľovu armádu.
Dareen s Andorou vyšli von na námestie. Všade kde sa Andora pozrela stáli elfovia a ľudia. Bolo ich veľa. Ale stačilo to na Nepriateľovu armádu? Bola Nepriateľova armáda taká mocná, ako sa o nej rozprávalo? Všetko, čo počula Andora v hlave boli len otázky, na ktoré nevedela odpovedať. Nevedela, ako to všetko dopadne. Ale verila, že ich víťazstvom.
„Andora?" prerušil jej niekto myšlienky a ona sa znovu ocitla na veľkom Samuiskom námestí. Ten hlas poznala výborne. Ani sa nemusela otočiť, aby zistila, že za ňou stojí Ninqie.
Andora zastavila a Dareen naznačila hlavou, aby pokračovala ďalej. Potom sa otočila ku Ninqie.
„Ja... je mi to ľúto. Nechcela som...vtedy...keď si odišla." Andora sa na Ninqie usmiala. Presne vedela, čo jej tým chce Ninqie povedať.
No skôr, ako jej Andora stihla odpovedať zrazu začuli signál, ktorý oznamoval, že nepriatelia prekročili svoje územie a idú k nim. Andora sa ešte raz na Ninqie usmiala, potom sa otočila a rozbehla sa smerom ku kamenným schodom, ktoré viedli na múr. Chcela to vidieť...
Prerazila si cestu pomedzi dvoch elfov, ktorí stáli na múre. Andora s nemým úžasom pozerala pred seba. Videla, ako obrovská armáda škretov kráča rovno za sebou, akoby boli pod vplyvom mágie. Škreti boli usporiadaní do viacerých oddielov, ktoré tvorili obdĺžniky.
Andora si všimla, ako zrazu na jednu zaostávajúcu polovicu z dvoch strán sa rozbehli elfovia a trpaslíci. Škreti to nečakali.
Tá polovica, ktorá bola bližšie k pevnosti zrazu zastala. Andore takmer stuhla krv v žilách, keď sa prví škreti otočili. Andora vedela, že ak sa škreti otočia a pôjdu pomôcť svojím spolubojovníkom elfovia prehrali.
Pár z nich sa rozbehlo pomôcť svojim spoločníkom. No skôr, ako tam stihli škreti doraziť z ničoho nič zastali a nemohli sa pohnúť. Potom sa rýchlim krokom vrátili naspäť na svoje miesta a pokračovali v pochodovaní, kým vzadu zúril boj.