ORIZURU

JUU GO

15

Kenzo vstal s veľkým entuziazmom. Bolo načase vyraziť do panstva Shikamori a očistiť svoje meno. Zobliekol si biele kimono na spanie. Ukázali sa jazvy, ktoré zdobili jeho telo. Ako večná pamiatka na jeho súboje, namiesto meča. Načiahol sa po nové veci, ktoré si nechal priniesť už skôr.

Obliekol si obyčajné čierne nohavice hakama a na vrch si dal taktiež čiernu róbu hitatare. Potom zavolaj sluhov, aby mu pomohli obliecť si zbroj. Tá bola vyrobená prevažne z kože. Na hruď mu pripevnili pancier, na ramená, ruky a predkolenia chrániče. Z bokov mu visela ľahká bojová suknica. Všetko v čiernej a hnedej farbe. Už iba chýbala prilba, ktorú si však nedal na hlavu. A Hviezdny fénix. Toho nemal. Namiesto neho si k opasku priviazal iný meč, ktorých mali v zbrojnici veľa. Aj tak sa nemohol zbaviť pocitu, že mu niečo chýba.

Zhlboka sa nadýchol a vypochodoval von. Tam už stáli Minato, tiež v zbroji, a Akira. Ten bol oblečený normálne. Ešte v ten deň ako sa vrátili, mu Kenzo povedal, že nepôjde s nimi. Mal ostať v meste a chrániť ho. Akira nenamietal akoby sa dalo čakať. Čistá harmónia. Hneď pochopil svoje postavenie a úlohu, ktorú mu zveril otec. Aj tak bol trošku sklamaný, hoci to nedal najavo.

Obaja synovia sa uklonili, keď pred nich predstúpil otec. Potom mu pozreli do očí. Akira sa jemne usmieval, Minato mal zamračený pohľad ako zvyčajne. Niežeby bol nahnevaný. Mal len obavy o Shuna. Ešte sa im neozval. Stále zvykol posielať správy, ale teraz bolo niečo inak.

„Sme pripravení, Minato?" spýtal sa otec a vysadal na koňa, ktorého mu priviedli sluhovia.

Druhorodený sa uklonil na znak splnenia príkazu. Vonku pred bránou paláca stáli chlapi. Ostatní boli po celom meste, pripravení vyraziť. Stačilo by, aby pri nich prechádzal ich pán a hneď sa vydajú za ním.

Otec jemne pokýval hlavou, obrátil koňa smerom k bráne. Minato vysadol. Pozrel na brata, ktorý stál pri jeho zvierati.

„Dávaj na seba pozor...Aj na otca," povedal veselo Akira. Aj keď mal rovnako obavy ako všetci ostatní v meste. A ako jeho matka.

„Neboj sa. Poznáš otca. Veď je Nesmrteľný," odpovedal Minato a ukázal malý úsmev. Bolo to ako keď slnko pretrhne zamračenú oblohu. „A ty daj pozor na matku."

Povedal a vydal sa za otcom, ktorý už stál za bránou obklopení mužmi, ktorí mali na sebe zbroj. Kenzo počkal na syna a keď už bol po jeho pravici, dali sa do klusu. Všetci muži sa obracali kone, ako chvost nekonečného hada tiahli za svojim veliteľom. Ostal za nimi iba zvírený prach.

Keď sa stratili Akirovi z očí, obrátil sa na odchod. Na verande stála jeho matka. Nevykazovala žiadne známky smútku. Bola ženou veľkého bojovníka a pána územia Wabashi. Tu nebol priestor na prejavy slabosti. Akira prišiel až k nej, spolu sa stratili v dome, akoby sa nič nestalo.

Ako cválali mestom, pridávali sa k nim ďalší ako bolo dohodnuté. Keď prešli poslednou ulicou a došli k bráne, boli v počte asi stopäťdesiat mužov v plnej zbroji. Vyrútili sa z mesta, mierili na sever.

Prešli niekoľko míľ, potom sa rozdelili. Minato šiel na západ k pohoriu Yama no Kami, ktorá tvorila hranicu s Mlčanlivými. Pohorie nebolo hranicou len pre Wabashiho, ale tiahlo sa až na sever do panstva Shikamori. Syn mal počas cesty verbovať ďalších vazalov, aby sa pridali k pochodu. Potom sa mali stretnúť pri Hlavnom meste a napadnúť ho zo západu.

Kenzo sám išiel priamou cestou. Ďalšieho svojho vazala poslal smerom na východ k Démonovmu jazyku, ktoré bolo miesto, kde sa rieka Midori vlievala do rieky Ayakashi. Mal rovnakú úlohu ako Minato, len s tým rozdielom, že sa potom mali spojiť s Kenzom.