ORIZURU

NI JUU ICHI

21

Minato so svojou skupinou mierili na miesto stretu. Dostali správu, že nemajú ísť až k Hlavnému mestu. S netrpezlivosťou a obavami poháňal svojho koňa do vyššej rýchlosti, aby sa dostali k otcovi včas. Pešiaci išli za nimi, ale keďže konskej rýchlosti nestačili, stratili za nimi pár hodín. Teraz viedol malú jazdu vpred. Vedel, že je to zlé, ale nemohol si dovoliť pomalý pochod.

Kone boli našťastie oddýchnuté takže sa im išlo dobre. Po pár hodinách sa im pred očami otvoril les a oni mohli uvidieť zhluk bojujúcich. Všade naokolo sa víril prach. Videli ako kone splašene bežia preč od vojakov. Počuli tlmené výkriky a zvuky boja. Zastali na okraji lesa. Nechali trochu vydýchať kone.

Ale len čo sa pohli, všimli si, že spoza hlavného miesta boja sa vynorila jazda. Bolo vidieť, že sa Hirato pripravil. Bola väčšia, jeho chlapi sa zdali viac pri sile. Bolo jasné, že nedovolia aby sa Minato dostal k otcovi. Ak by sa to stalo, jeho jazda by rozštiepila hlavný nepriateľský voj.

Mierili na seba. Chlapi sa veľkou rýchlosťou približovali. Bolo vidieť odhodlanie na oboch stranách. Každý chcel zvíťaziť a každý chcel prežiť. Minato dal povel a všetci vytiahli meče. Zaleskli sa ako blesky na čiernej oblohe. Uvideli odrazy ocele u svojich nepriateľov. Urobili to isté. V polovici cesty sa na modrastej oblohe ukázali mračná. Neboli to však oblaky dažďa ale oblaky šípov, ktoré vystrelili Hiratovi vojaci.

Kenzov syn niečo zakričal. Ucelený klin sa roztiahol. Od posledných mužov sa vzniesli do nebies šípy. Tie sa stretli s druhou vlnou a narazili do seba. Niektoré sa však dostali k obom stranám, aj rovnako zabíjali. Dunenie kopýt, chvenie zeme sa na okamih stratilo. Prekryl ho rykot umierajúcich koní a ľudí. No len čo sa salvy skončili, nastal náraz.

Dve skupiny sa splietli do jedného klbka. Minato sa vnoril medzi nepriateľov. Ako jeho kôň bežal, sekom na jednu a druhú stranu zabil vojakov. Jeho ruka opísala polkruh, meč sa vnoril do nekrytých častí. Len čo však zabil jedného, zľava sa na neho zahnal ďalší. Jeho meč však mal dvakrát väčšiu dĺžku ako bolo normálne. To bol problém. Tento meč nebol totiž na zabíjanie jazdcov, ale koní.

Videl ako sa zahnal. Stočil rýchlo zviera, aby sa spolu dostali z dosahu smrtiacej a veľmi nebezpečnej zbrane. Nebol však dostatočne rýchly. Videl to už. Koniec čepele cudzieho vojaka by bola zasiahla jeho koňa, keby pred neho neskočil ďalší nepriateľ. Ten našťastie zablokoval útok svojho spolubojovníka. Jeho kôň sa s porezanými nohami zvalil na zem a priľahol jazdca, ktorý pod ním zomrel.

Chlap s obrovským mečom sa bez zľutovania pozrel na priateľa v zbrani. Pripravil sa na ďalší útok, ktorým už Minata určite zabije. Pozreli na seba. Musel využiť nepripravenosť nepriateľa, keďže s tak dlhým mečom bola o to ťažšia manipulácia. S výkrikom mieril na chlapa. Ten ale svoju zbraň ovládal skvelo. Ľahko si ju opravil a pripravil sa na úder. Zastaviť sa už nedalo.

Videl ako sa lesklá oceľ približovala. Videl ako vojak mieril na nohy zvieraťa, ktoré sa zľaklo. Minato ho ovládol a donútil skočiť. Poslúchol. Kôň ladne preletel nad čepeľou. Vojak sa snažil rýchlo otočiť, ale bolo neskoro. Mladý veliteľ už dávno obrátil zviera, teraz presným sekom oddelil hlavu vojaka. Meč vypadol z mŕtvych rúk. Jeho zviera sa splašilo a rozbehlo sa vpred. Videl ako sa telo ešte nachvíľu udržalo a potom sa zvalilo na zem, kde sa dostalo pod kopytá iného koňa.

Zadýchane sa ohol a potľapkal poslušné zviera po šiji. Keby sa v rozhodujúcej chvíli splašil, na zemi by teraz ležal on. S ľahším srdcom sa vystrel v sedle a poobzeral sa. Potreboval zhodnotiť situáciu. Jeho ľudia bojovali. Ale nepriateľov bolo veľa. Vedel, že takto dlho nevydržia. Jediné, čo im ostáva je počkať, pokiaľ nedorazí zvyšok vojska. Musia vydržať!