ORIZURU

...tisíci žeriav...

Jeseňou sfarbené listy klesali v ľahkom tanci na zem. Naďalej však bolo teplo. Ľudia sa pripravovali na prichádzajúcu zimu, všade sa riešili zásoby a palivo na chladné obdobie. Všetko sa menilo. V dome Gina to bolo podobné. Aj on sa zmenil. A nie len on. Všetci. Udalosti, ktoré sa odohrali pred niekoľkými týždňami sa zdali ako sen.

Teraz všade vládol aký-taký pokoj a harmónia. Po boji Wabashi znovu prebral svoje miesto a stal sa opäť pravou rukou nového pána Shikamoriho. Aj keď ten bol viac ovládaný Kuran Rin, ktorá sa o neho starala počas toho, ako bol v panstve za rukojemníka.

Dalo by sa povedať, že patril medzi slabých vládcov. Wabashi však do neho vkladal aspoň nejaké nádeje.

Medzitým sa jeho syn Minato vrátil späť do Sory a teraz pomáhal svojmu bratovi vo vládnutí. Tak ako to bolo predtým. Shuna pochovali s najväčšími poctami v jeho rodnom meste. Samozrejme, že bol prítomný aj sám Kenzo, ale nemohol sa priveľmi zdržať, keďže Rin neveril.

Telo Hirata chceli taktiež pochovať, ale nakoniec ho nenašli. Začalo sa vravieť, že sa z neho skutočne stal démon a teraz niekde číha. Že vraj čaká, aby sa mohol pomstiť, znovu začať vládnuť. Ale na tieto táraniny veľa miestnych ani cudzích neverilo. Ak chceli starší postrašiť deti, tak to bol skvelý príklad.

Kitara pochovali na mieste a urobili mu malý náhrobok. V lese, ktorý neznášal. Možno by to bolo vhodné pre Hirata. Ale Kitara vlastne nikto veľmi nepoznal. Nikto nevedel odkiaľ prišiel. Náhle sa objavil a Hirato ho vzal so sebou.

Kenseia ešte stihol zachrániť Akio, ktorý sa nakoniec vrátil tam, kde nechal Aoi. Potom ho s niekoľkými vojakmi odniesli do mesta. Skoro to neprežil, ale mal veľmi dobrú opatrovateľku, ktorej sa ho podarilo udržať na tomto svete. Teraz ležal v Ginovom dome a zotavoval sa.

Naotova skupina sa do Hlavného mesta vrátila tiež. Čakali, že budú potrestaní. Nový vládca im však udelil milosť. Takže nemuseli spáchať seppuku. S dobrou náladou išli pozrieť Kenseia. Samozrejme, že tam stretli Akia, ktorý sa od svojho pacienta nechcel ani pohnúť. Keďže to bol aj jeho priateľ.

„A kde je Aoi?" spýtal sa Naoto. Odkedy sa dostali do mesta, bral ju ako dcéru. Dokonca už pripravoval všetky dokumenty, aby si ju mohol adoptovať.

„Išla po niečo do mesta," odpovedal Akio a napil sa čaju. Sedeli v malej izbe. Presne tej, kde zabili Ginových rodičov. Bol tam s nimi aj on. Správal sa ako skutočný muž. Ako pravý hostiteľ.

Akoby ju privolali. Aoi otvorila bránku a chcela vojsť do domu. Náhle ju však niekto chytil za rameno. Otočila sa. Stál tam chlapec, asi pätnásťročný. Usmieval sa. Spoznala ho. Bol to on! Ten, ktorý vtedy utiekol z toho hostinca. Vyzeral pri sile.

Chcela mu niečo povedať, ale dvihol prst k ústam, aby bola ticho. Nahol sa k nej a dal jej bozk na líce. Ako sa odťahoval, zašepkal ďakujem a stratil sa. Vyparil sa ako para nad hrncom. Sotva stihla niečo povedať alebo urobiť. Ale bola rada, že mu nič nie je.

Vošla do domu a jedlo zložila v kuchyni. Potom prešla k ostatným. Sadla si medzi Gina a Naota. Počúvala o čom sa bavia. Náhle všetci otočili hlavami. Z verandy k nim prichádzal Kensei, ktorého tvorili väčšinou obväzy. Zastal pri dverách, ukázal oslnivý úsmev.

„Ak chceš zomrieť, tak urob ešte krok," povedal Akio a uprel na neho znudený pohľad.

„Veď som skoro zdravý..." namietal Kensei, ale to sa už postavila Aoi, ťahala ho späť do izby. Náhle niekto utrúsil akúsi poznámku. Všetci okrem Akia sa začali smiať.

Pred izbou zastali a Aoi otvorila dvere. Chcela, aby išiel prvý ale zaťal, pritiahol ju k sebe. Držal ju v objatí. Upravil jej spadnutý vlas a zadíval sa na jej tvár.

„Zachránila si ma."

„To Akio."

„Ale tvoj hlas ma privolal späť."

Vietor sa oprel do listov a rozfúkal ich. Na oblohe sa ukázali striebrosivé krídla, ktoré niesli želania všetkých ľudí. Či už horších alebo lepších. Veď predsa, každý ma svoje prianie. A to sa môže vyplniť.