24
Hluk boja sa niesol planinou a zarezával sa aj do lesa. Tam ho tlmili stromy, ale prebila ho ďalšia verva iných bojov, ktoré sa tam práve odohrávali. Nikto si v tej chvíli ani nepredstavil, koľko mužov padá v rovnaký okamih pod kosou smrti. Koľko vzácnej tekutiny sa vylieva von a vsakuje do zeme. A ako správna matka prijíma ich krv, otvára náruč pre ich telá.
Hirato sledoval priebeh boja s prehľadom a chladnou hlavou. Zdalo sa, že víťazstvo pripadne jemu. Postupne zatláčali Wabashiho späť. Aj keď bol trochu nesvoj z toho, že Kitaro sa ešte neobjavil. Určite na niekoho narazili. Hiratovi však nikto nenapadol. Žeby predsa len niečo podcenil? Bol aspoň rád, že jeho jazda zastavila Wabashiho syna. Takto rýchlo porazia bývalého vazala, potom sa sústredia na zvyšné roztrúsené jednotky, ktoré sa určite budú skrývať niekde po lesoch.
S pevným odhodlaním a jasnou víziou postupoval. Sekal na všetky strany, každého zabíjal. Či išlo len o radových vojakov alebo šľachticov. Sotva sa mu niekto mohol rovnať. Možno len Wabashi alebo ešte jeho syn. Ten už však nedorazí a tým pádom to nezistí. Preto sa musí zamerať iba na Kenza. Lenže aj keď si boli skoro na dosah, rozhodol sa, že to ešte neskončí. Nechá ho, nech zakúsi zúfalstvo a beznádej z porážky.
Znovu sa na neho rozbehli, znovu za to zaplatili. Bolo také ľahké ukončiť niečí život. Hlavne keď to išlo bez výčitiek. Veď smrť bola veľmi dôverným spoločníkom v ich živote, stále s ňou počítali. Preto sa nikto nepozastavoval nad telami chlapov, ktorí tam ležali.
Hirato ich obchádzal a prekračoval. Na topánky sa mu lepilo krvavé bahno. Napriek tomu pokračoval. Kričal niečo na svojich veliteľov, ak mu boli na blízku. Pokyny sa len veľmi ťažko predávali mužom, ktorí dávno stratili pozície. Teraz bojovali hlava-nehlava.
Nejakým zázrakom ale začuli príkazy a snažili sa ich plniť. Pokúsili sa zoskupiť. Pár z nich sa to podarilo. Stále viac a viac sa k nim pridávali iní. Na to musel Kenzo zareagovať.
Ihneď predával mužom príkazy, aby nedovolili nepriateľom vytvoriť pevný tvar. Preto sa púšťali ešte do zúrivejších bojov. Ale tým pádom sa dostávali k skupine, museli bojovať nie s jedným, ale aspoň s tromi. Začali sa postupne sťahovať.
Kenzo zaklial. Vedel, že Hirato tam niekde je. Musel sa k nemu dostať. Ale ako? Jediné, čo by im teraz pomohlo by bolo, keby sa zo severu ukázala jeho jednotka. Tá z Hlavného mesta. To bol útok zo srdca. Lenže slnko už bolo vysoko a ešte stále nedorazili. Zaťal zuby.
Urobili to, čo Hirato. Už žiadne skrývané jednotky. Teraz stáli dve zriedené jednotky oproti sebe. Tak, ako na začiatku. Pár jazdcov na oboch stranách. Väčšina pešiakov. Vlajky polámané, napriek tomu sa našli chlapi, ktorí naďalej niesli aj tie. Dobití chlapi. Krívajúci alebo bez končatiny či oka alebo ucha. Takí, ktorých na nohách drží len vlastná vôľa alebo pomsta. Takí, ktorí keď zabijú ešte posledného nepriatelia, zvalia sa do prachu bojového poľa.
Takýto stav na oboch stranách. Z posledných síl chcú predviesť, že ešte neskončili.
Náhle sa do seba pustili. Tí najslabší padali ako prví. Avšak stihli so sebou vziať na druhú stranu svojho protivníkov. Alebo nie? To už nezistili. Kone sa plašili. Pod svojimi kopytami rozbíjali lebky a dlávili kosti, keď poranené padali medzi bojujúcich.
Lukostrelci z dobrých miest rozsievali smrť. Bolo jedno či trafia svojich alebo cudzích. Ich šípy zasiahli každého bez výnimky. Nestihli však narobiť veľa škody, pretože to sa už na nich púšťali radoví vojaci. Zabíjali ich rovnako rýchlo ako ostatných. Ich luky boli presekávané a rozbíjané. Tetivy praskali, ale nemal ich kto opraviť.
STAI LEGGENDO
ORIZURU
Narrativa StoricaFeudálne Japonsko Našiel ho. Stačilo už len krok a bude ho mať! Teraz! Vynoril sa spoza stromu ako prízrak, ale po jeho obeti nebolo ani stopy. Márne sa ho snažil nájsť. Nikde nebol. Najradšej by skríkol od jedu, ale ovládol sa. Náhlivo sa vrátil d...