ORIZURU

NI JUU

20

Wabashi Kenzo sedel na chrbte svojho koňa a sledoval krajinu pred sebou. Všade sa rozprestierali lesy, ale napriek tomu mohol vidieť planinu, na ktorej stálo mesto Daikon. Vedel, že Hirato sa bude chcieť čo najrýchlejšie dostať do Hlavného mesta. Našťastie nevedel, že to je už v rukách Wabashiho.

Po jeho oboch rukách čakali jeho vazali. Za nimi tiahlo vojsko. Vyše dvesto chlapov na koňoch alebo pešo. Významní alebo chudobní šľachtici, ktorí prišli podporiť svojho pána. A nielen preto. Túžili po vyšších postoch a peniazoch. Hoci to najavo nedávali. Oddanosť však bola na najvyššom mieste.

Vazal po pravici, asi v Kenzových rokoch, zabodol päty do svojho koňa. Ten prešiel k druhému zvieraťu až sa skoro dotýkali strmeňmi. Stáli na veľkom zráze, odkiaľ mali najlepší výhľad. Chvíľu boli obaja ticho. Nakoniec sa ozval práve vazal.

„Rozmýšľaš nad plánom?" spýtal sa. Kezno naďalej upieral zrak do diaľky a k mestu. Potom pozrel na veliteľa, ktorý stál pri ňom.

„Áno...Kushimi sa ešte neozval?"

„Ešte nie. Možno majú problémy s verbovaním. Pri hraniciach s Kuranovcami je to ťažké. Väčšina ľudí sa nakláňa k nim," pripustil vazal.

Kushimi bol ten muž, ktorého Kenzo poslal k Démonovmu jazyku na východ. Mal presvedčiť vazalov, aby sa pridali. Ale boli to už skoro dva týždne a neozýval sa. Napriek tomu už nemohli čakať. Budú to musieť zvládnuť sami. Alebo pokiaľ nedorazí aspoň Minato.

Kenzo zvrtol koňa, všetci na neho pozerali. Nevedeli, čo chce urobiť. Zišiel zo zrázu a vošiel do tieňa lesa. Tam si urobili malú základňu. Zoskočil a hodil liace vojakovi, ktorý sa ihneď dovalil. Jeho vazali urobili to isté.

Skupina desiatich chlapov sa zhŕkla okolo veľkého pňa, ktorý slúžil ako provizórny stôl. Na ňom bola položená mapa troch najväčších panstiev. A to Wabashi, Shikamori a Kuran. Hoci predchádzajúce dve panstvá sa už dlho dali považovať za jeden celok. Osobitná kapitola bolo panstvo Kuran.

Kenzo zapichol prst v rukavici do mapy tam, kde bolo naznačené mesto Daikon. Očami si prezrel každého svojho chlapa, či ho vnímajú.

„Pôjdeme podľa plánu. Rozdelíme sa na dve krídla. Ja pôjdem s hlavným vojom priamo na Shikamoriho. Druhé krídlo sa ho bude snažiť stlačiť od východu..."

„To mal predsa urobiť Kushimi," ozval sa jeden. Kenzo na neho pozrel.

„Máte pravdu. Ale ešte sa neozval a nemôžeme viac vyčkávať."

„Kenzo, takto však bude oslabený hlavný voj, ktorý povedieš. Ťažko prerazíte jeho línie!" oponoval jeho druh, s ktorým sa poznal strašne dlho.

„Viem. Lenže útok z krídla a tylu odvráti pozornosť. Potom zo západu udrie Minato. Vieme, kde sa nachádzajú?" spýtal sa. Všetci si začali niečo šepkať. Zdalo sa, akoby nikto neudržiaval komunikáciu medzi oboma jednotkami.

„Je trochu pozadu ako plánovali. Vraj sa vyskytol nejaký problém, ktorý museli vyriešiť," ozval sa znovu jeho priateľ. Kenzo sa na neho pozrel a prikývol.

„Dobre. Tak sa im budeme snažiť získať čas. Ak by to mladý Shikamori čakal, nebude čakať útok zo srdca," povedal. Prítomní na neho upierali nechápavé pohľady. Aký útok zo srdca? Mali nejaký taký útok?

Lénny pán ich nechal v nevedomosti. Správu obdržal pred pár dňami. Poslal mu ho nejaký šľachtic menom Takumi. Poznal ho len z rozprávania, ale stačilo mu, keď videl mená jeho ľudí, ktorí tam boli podpísaní tiež.