ORIZURU

NI JUU GO

25

Aoi sa snažila zasiahnuť Kitara. Ten len s malým úškľabkom sledoval jej pohyby a uhýnal sa jej útokom. Celkom ho to pobavilo. Vidieť slabú ženu, ako sa snaží zabiť vojaka. Ešte s mečom, ktorý ledva udrží. Dokonca by si trúfol zasunúť svoj meč a čeliť jej doslova holými rukami.

Ale až toľko času nemal. Preto sa po troške zábavy rozhodol ukončiť to. Ruka sa pohla a čepeľ urobila veľký oblúk. Týmto vykryl jej priamy sek, trochu si ju pridržal a prudko trhol. Hviezdny fénix jej vypadol niekoľko dĺžok na stranu.

Po hneve a pomste sa prihlásil strach. Hneď sa chcela k nemu rozbehnúť, ale to už mala striebornú oceľ pred sebou. Z meča upriamila pozornosť na jeho majiteľa. Po úsmeve nebolo ani stopy. Len krvilačnosť. Oči mu žiarili.

„Vtedy si mi utiekla. Teraz ťa už nepustím!" zavrčal. Pritom jej kopol do zadnej strany stehna. Šľachy reflexívne poľavili a Aoi spadla na kolená. Potom prešiel dopredu, tak aby ho mohla vidieť. Hrot meča namieril na jej krk a potiahol. Objavil sa malý prúžok krvi. Ani sa nepohla.

„Čo sa deje? Myslel som si, že sa budeš brániť viac..." povedal, tentoraz jej poranil rameno. Tento rez však bol hlbší. Cítila ako sa jej krv rinie von. „...bola si živšia keď som zabil toho Wabashiho bastarda!"

Akoby ju obliali studenou vodou. So zúfalstvom a hnevom chcela vyskočiť na rovné nohy, niečo mu urobiť. Ale to už mala jeho ľavú ruku v žalúdku. Náhla bolesť ju ochromila. Spadla na zem a zvinula sa do klbka. Jej mučiteľ sa len nad ňu postavil. Na tvári mu nehral žiaden súcit ani ľútosť. Toto bola len prekážka, ktorú musí prekonať. Zdvihol meč v poslednom údere. Dievča na zemi sa sotva mohlo brániť.

„Stoj!"

Tento príkaz na malý okamih zmrazil Uzura. Potom ho napadlo, že je to Akio a tak sa rýchlo obzrel. Namiesto Akia však uvidel niekoho iného. Sedel na koni, ktorého vôbec nepočul. A mimo to, toho chlapa nepoznal. Ale vyzeral, že je silný. Otočil sa na neho.

„Kto si?" spýtal sa. Vážne ho to zaujímalo.

„To ťa nemusí trápiť. Jedine, že by si chcel vedieť meno toho, kto ťa pošle na druhú stranu."

Uzuru vyčaril sebavedomý úsmev. Tak tento si myslí, že ho porazí. Na to sa rád pozrie. Odišiel od Aoi, ktorá sa stihla pozbierať natoľko, aby si uvedomila, kto sem prišiel. Mala naozaj zlý pocit.

„Aoi, vezmi si môjho koňa a odnes Hviezdneho fénixa," povedal Kensei, zosadol. Urobila, čo jej povedal. Vzala meč a prešla vedľa Kitara, ktorý sa už o ňu nezaujímal. Teraz tu mal niekoho lepšieho.

Kensei bez slova pomohol dievčaťu do sedla a tľapol ho. Kôň poslušne odklusal. Obaja muži ostali sami. Napätie, ktoré sa tam razom vytvorilo, bolo neznesiteľné. Vtáky náhle utíchli. A les tiež. Niečo sa zomelie. Niečo veľké. Obaja zasunuli meče do pošiev a zaujali postoje. Keď jeden z listou spadol medzi nich, rozbehli sa. Tesne predtým ako sa obišli, vytasili. Meče narazili na seba. Vyskočili iskry.

Protivníci ostali stáť chrbtom k sebe. Potom sa postavili a otočili sa späť. Kensei bol trochu prekvapený, že Uzuru zastavil jeho útok. Ale veľkú hlavu si z toho nerobil. Toto malo od skutočného úderu ďaleko. Napriek tomu bol zvedavý, ako sa to vyvinie ďalej. Naopak Uzuru sa vyškieral ako keby mal pred sebou nejakú krásnu konkubínu. Takéhoto dobrého a skúseného protivníka si mohol len želať. Po rozume mu však behala myšlienka, či by tento porazil Akia. Ale asi nie.

Chvíľku takto ešte postáli a pravá zábava začala až potom. Náhle sa roztancovali. Skúšali útočiť všetkými rôznymi smermi. Skúšali sa dostať k nekrytej časti alebo zistiť nejakú slabinu svojho protivníka. Ruky sa mihali v naučených smeroch. Nohy sa presúvali z jedného miesta na druhé, len aby zachránili zvyšok tela pred údermi.