ORIZURU

NI JUU NI

22

Kenzov starý priateľ a taktiež jeden z jeho veliteľov, viedol svoju skupinu. Ponáhľali sa, aby sa dostali na Hiratove krídlo čo najrýchlejšie. Dostali správu, že sám Wabashi je zatláčaný, skoro obkľúčený početnejšou jednotkou. Naďalej však verili, že Minato sa čoskoro objaví a všetko sa zmení.

Len čo sa však dostali k bojujúcim, pred ich očami sa oddelila silná jazda. Mierila na západ. Tam, odkiaľ mal prísť Minato. Potom už nevideli nič. Stratili sa im niekde v diaľke a prachu. Teraz bolo dôležité pomôcť ich pánovi. Prudko zaútočili. Aj keď Hiratovy vojaci boli zo začiatku prekvapení, teraz sa plne prispôsobili. Preto táto jednotka nenarobila veľké škody.

Napriek tomu sa bili udatne. Pomaly a systematicky postupovali vpred. Pretláčali sa pomedzi telá vojakov a zvierat. Zdalo sa, že takto sa dostanú až k Wabashimu. Lenže odniekiaľ sa vynorila nová skupina bojachtivých mužov, zabránila im v pochode. Museli zastať a čeliť im. Hoci v toľkej verve sa dalo ťažko povedať, že čelili len priamo im.

Veliteľ jednotky sa oháňal na všetky strany. Teraz už muži nepotrebovali vodcu. Každý išiel za seba. Každý vedel, prečo bojuje. Nielen pre pána ale preto, aby sa odtiaľto dostal živý. Vďaka tomu sa mohol pohybovať voľnejšie. Išiel dopredu s tým, že sa musí dostať ku Kenzovi. Do cesty sa mu však postavil jeden z Hiratových vazalov. Stáli oproti sebe. Takto si to nepredstavoval. Ale ak chce cez neho prejsť, bude ho musieť zabiť.

Zdvihol jemne meč a potom ho trochu sklonil. Takto ostal stáť. Oponentov meč bol trochu vyššie. Aj on stál. Potom sa na seba rozbehli. Obaja si vymieňali útoky. Raz našiel a potom nenašiel miesto, kde by mohla čepeľ preraziť. Po chvíli krvácali z niekoľkých rezných rán. Dýchali rýchlo a plytko. Musel prísť posledný úder. Znovu sa seba rozbehli. Priateľ Kenza využil malú nepriateľovu prestávku, jeho čepeľ našla priestor medzi prilbou a chráničom hrude. Vazal spadol s chrčaním na zem.

Pozrel na neho a potom dopredu. Niekde tam sa mu mihla veľká postava Wabashiho. Odtiaľ prichádzali aj najhlasnejšie výkriky. Rezko išiel tam. Presekal sa ešte pár mladými, ktorí si mysleli, že toho deda zabijú raz-dva. Po pár telách a pár potokoch krvi sa prebil až k svojmu pánovi. Ten sa na neho prekvapene pozrel, ale nakoniec vyčaril aj sebaistý úsmev.

„Ako za starých čias!" zakričal Kenzo a zdvihol meč v obrane.

„Ako za starých čias!" pritakal, zabil ďalšieho.

Kenzovi sa akosi uľavilo. Hoci mal obavy o Minata, na ktorého mierila jazda, teraz si bol istejší. Veril svojmu synovi. A veril aj v seba. Vedel, že tam niekde je Hirato. Akosi obaja túžili stretnúť sa a všetko skončiť. Otázkou bude, ako to dopadne pre nich.

Akoby ho vyslyšali nebesia. Hirato sa prebíjal pomedzi jeho mužov akoby to boli slamení panáci. Ani jeden z nich mu nebol súperom. Už tam chcel ísť, keď sa pred neho postavil vojak na koni. Samozrejme nepriateľ.

Ihneď sekal po Kenzovi, ktorý sa ho nervózne snažil zbaviť. Všimol si ho aj jeho priateľ. Keď videl, že Kenzo tam ísť nemôže, šiel sám. Aj keď na neho Kenzo niečo volal. Ignoroval ho. Pomstí sa za jeho syna on. Hoci by to malo náležať otcovi. Prebil sa znovu akousi háveďou a bol na dosah Hirata. Ten ho však bral ako ďalšieho neschopného pešiaka, ktorého sa zbaví len mávnutím ruky.

Zahnal sa na neho, ale vazal to dokázal ustáť. Hiratove oči planuli. S týmto pohľadom a tepaným chráničom tváre naozaj pripomínal démona. Vlasy sa mu leskli akoby ich vymáčal v krvi svojich protivníkov, ktorých dnes zabil. So známkou pobavenia a trochu očakávania zaútočil znovu. Raijin však stále a stále narážal len na ďalšiu oceľ. Kenzov vazal sa držal skvelo. Hirata to začalo unavovať.