7.kapitola

4.8K 332 29
                                    

Tessa

Čo by urobila stará Tessa? Začala by ho mlátiť, vystúpila by z auta a už nikdy by s ním neprehovorila. Bohužiaľ, teraz tu sedím ja. Ani sa nepohnem, ani na ňho nezakričím, proste tam len tak sedím s rukou na mojom líci. Prečo? Jednoduchý dôvod, dospela som. Viem, že nemám kam ísť. Mohla by som znova utiecť, ale takú chybu už viac neurobím.

Auto zaparkuje pred našim (jeho) bytom a obaja bez slova vystúpime. Čakala som aspoň niečo, aspoň prepáč prehnal som to. Ale on nič ani sa na mňa nepozrel.

***

,,Tessa! Čo sa ti preboha stalo!" zvrieskol Ashton, hneď po mojom príchode do dielne. Ráno som sa síce snažila zamaskovať ten monokeľ, ale povedzme si pravdu, žiadna profesionálna maskérka nie som.

,,Nestaraj sa!" hnusne ho odbijem. Naozaj nemám na nikoho náladu.

V kancelárii si všimnem Erica. Ráno odišiel skôr ako som sa zobudila. Ashton sa hneď otočil a bežal za Ericom som fakt zvedavá čo povie svojmu najlepšiemu kamarátovi.

,,Môžeš mi vysvetliť čo to má Tessa na tvári?!" začujem nahnevaného Ashtona.

,,Spadla" mykne plecom Eric. Zhlboka sa nadýchnem, aby som predýchala vlnu hnevu, ktorá mnou prešla.

,,Viem ako vyzerá modrina z facky" zavrčal Ashton.

,,Nie je to tvoja vec..." všimnem si ako Eric zatne sánku.

,,Áno, až pokým netreba vykopávať hroby jej a celej jej rodine..." pri tejto vete skameniem a zabudnem dýchať. Nevie o mojej rodine, ale viem že si to môže veľmi jednoducho zistiť. Viem, že je mafián a rieši dosť nelegálne veci ale zabíjanie. Neverím.

,,Ona neskončí ako Katny..." tresne do stola ale hovorí po tichu. Toto ma už úplne preberie. On to už raz urobil? Radšej sa odtiaľ vyparím. Nechcem si ani predstaviť, čo by sa stalo, keby ma tam jeden z nich našiel.

Kto je sakra Katny?!!

,,Tessa?" začula som Ericove približujúce sa kroky a telom mi prebehla vlna napätia. Nemohol vidieť, že som ho počula...

,,Hm?" snažila som sa neznieť vystrašene.

,,Zajtra sú v meste preteky. Vezmi Camerona na trať nech sa trocha precvičí" povie chladným a odmeraným hlasom.

,,Fajn" iba pípnem a začnem si zberať veci zo stola.

,,A ešte jedna vec..." Odmlčí sa a nahne sa ku mne.

,,Radím ti aby ste zostali pri pretekaní..." Dopovie a jemne mi prstom prejde po líci na mieste kde mám modrinu zo včera.

Inak na zabiješ?!

Preblesne mi hlavou, a z tej predstavy sa až strasiem. Došlo mi, že to bolo varovanie.

,,Cameron?" Podídem k autu kde by pravdepodobne mal makať.

,,Áno?" zaškrípu kolieska na malom vozíčku na ktorom sa vysunie Cameron spod auta.

,,Ideme na dráhu, nastúp" oznámim mu a sadnem si za volant auta na ktorom zajtra pôjde pretekať. Cameron si rýchlo vezme veci a nastúpi vedľa mňa. Snažím sa skrývať moju cameronofóbiu (strach ostať s Cameronom sama) a naštartujem.

,,To na líci je od Erica však?" cesta prebiehala v úplnom tichu, až kým sa to Cameron rozhodol prerušiť.

,,To nie je tvoja vec..." Ticho zavrčím a svoj pohľad neodtiahnem od cesty.

,,Takže to bol on" nahnevane skonštatuje. Všimnem si zatínajúce päste. Ja iba v tichu šoférujem ďalej a modlím sa aby sme tam už boli pozná ma až moc dobre aby som mu dokázala klamať.

,,Prečo s ním stále si?" hnev z jeho hlasu cítiť na míle ďaleko, aj keď sa snaží byť kľudný. Rozhodnem sa jeho otázku odignorovať a ďalej sa venovať ceste.

,,Kurva Tessa!! Prečo si s ním, keď sa k tebe správa ako k handre?!" zvrieskne na celé auto.

,,Nič nevieš takže drž hubu!" Aj ja poriadne zvýšim hlas, keďže som už kvalitne vytočená.

,,Stačí mi vedieť, že Tessa, ktorú som poznal by nikdy neostala s chlapom, ktorý ju udrel! To som si istý!!" Povie tvrdým a chladným hlasom a zrak znova otočí k oknu. Aj toto mi pripomenulo ako moc som sa zmenila.

,,Už dávno nie som Tessa, ktorú si poznal! A prestaň na mňa zvyšovať hlas som tvoja šéfka!" povedala som prvú blbosť čo ma napadla, chcela som prestať riešiť Erica. Našťastie zostal ticho.

Zastavila som na starej pretekárskej dráhe a hneď mi vybehli spomienky.

Na trati sme boli asi do šiestej...Cameron na obed objednal pizzu. Bolo to super iba sme pretekali, rozprávali sa o autách a tak...Musím uznať, že v pretekaní je lepší, viackrát vyhral on.

,,To nie je fér!!" sťažovala som sa.

,,Čo??" nechápavo sa opýtal.

,,Mám narodeniny mal by si ma nechať vyhrať" obaja sme sa zasmiali.

,,Takže sa nepáčilo??" nahodil pohľad ala smutné psie oči.

,,Žartuješ?? Jasné že sa mi to páčilo..." štuchla som ho do ramena. A ten sa zasmial.

,,Fajn, ideme ďalej..." zas mi otvoril dvere.

,,Ďalej?? Tak ak to bude aspoň s polovice také skvelé ako toto tak ťa vybozkávam..."

,,No tak to by si mala" zasmiali sme sa.

Spomienka mi zas spálila kúsok miesta v srdci. Bola som šťasná a mala som neskutočnú chuť do života. Vtedy som konečne cítila, že niekomu na mne naozaj záleží. Nie ako teraz stratená, smutná, zlomená a osamelá...najhoršie na tom je to, že za obomi tými pocitmi je jeden jediný človek.

,,Pamätáš si, keď sme boli na trati naposledy?" nahlas sa zamyslel Cameron, akoby mi videl do hlavy.

Cameron

Stáť tam s ňou bolo ťažké, všetky tie spomienky na jej úsmev, smiech a na jej šťastie ma boleli. Chcel som to späť, tak strašne som chcel aby sme boli znova spolu ale vedel som, že je to nemožné.

,,Pamätáš si, keď sme boli na trati naposledy?" prehovoril som nahlas a s napetím očakával jej odpoveď.

,,Nerada spomínam" šepla úplne po tichúčku, ale ja som to počul. Ranilo ma to. Boli to len dva slová, ale tými dvoma slovami mi dala najavo, ako som jej ublížil. Akoby nôž ktorý už mám v hrudi chytila a párkrát by s ním pretočila. Ja na to spomínam veľmi rád. Je to najkrajšia časť môjho života.

A to nehovorím o tej modrine na jej líci. Nechápal som to. Chalan, ktorý len rozvádzal o nej klamstá skončil v nemocnici a chalan, ktorý ju zmláti príde ráno ešte s úsmevom. Pravdu povediac najradšej by som ho zabil. Nik nebude ,,mojej" Tesse ubližovať. Samozrejme má to jeden háčik, vlasne je ich milión. Tessa už nie je moja, keby som ho chcel zabiť, tak skôr by zabil on mňa, Tessa by to aj tak schytala....atď.

,,Prejdi jedno kolo zmeriam ti čas" podala mi kľúče a postavila sa nabok.

***

,,Ježiš Cameron! Aspoň nachvíľu sa sústreď máš najhorší čas. Viem, že to vieš lepšie" samozrejme, že mi to zalichotilo komu by aj nie. Je pravda, že sa mi akosi nedarí, vždy v tej jednej zatáčke zazmetkujem.

,,Fajn, čo ak prekonám rekord?" navrhol som.

,,Najnižší čas som mala ja, ak to prekonáš pozývam ťa na drink" ľahostajne prehodí.

,,Fajn" to ma nakopne tak, že to auto bude pomaly lietať.

💓💓💓

Ahojteeee💗💗

Ja viem, že zas mi to hrozne dlho trvalo, ale ono to nejak nejde. Nejdem si vymýšľať blbé výhovorky.

Ľúbim vás💗a ďakujem za trpezlivosť💋

Starí ZnámiWhere stories live. Discover now