Starí Známi

15.kapitola

Cameron

Bola to ona. Neveril som vlastným očiam a ušiam. Smiala sa, vtipkovala, bola uvoľnená. Ako pred dvoma rokmi, akoby sme sa nikdy nerozišli, akoby nikdy neopustila rodinu, akoby nikdy neušla. Pokojne sedela na sedačke a s úsmevom pozerala von z okna.

,,Kedy si naposledy sprejoval?" prekvapila ma jej otázka. Myslel som si, že téma minulosť sa rozoberať nebude. To dievča je dnes plné prekvapení.

,,Od kedy si odišla som nebol" zasmejem sa. Neťahalo ma to. Veľa vecí nedávalo zmysel bez nej.

,,Takže naposledy múr oproti fízlici?" otočí sa s úsmevom.

,,To si veľmi dobre pamätám" obaja sme sa začali smiať na spomienkach.

,,Hej, stojte vy dvaja!! Ja to tak nenechám! To si odsedíte!" začala napodobňovať starú policajtku, ktorá po nás kričala a snažila sa nás dobehnúť. Mala asi sto kíl takže bol na ňu celkom komický pohľad.

,,No ešte šťastie,že sme mali tak bohatých rodičov, keď sa nevedeli postarať o nás, tak sa postarali aspoň o prúsery" zasmejem sa. Je to tak, nikdy som nepotreboval peniaze od rodičov, chcel som len trocha záujmu, ktorý sa mi aj tak nikdy nedostal.

,,Vždy kryli len seba a ich dobré meno" zasmeje sa Tessa.

,,No ale to sú už dávne časy, keďže ma otec vyhodil z domu a zakázal sa mi tam vrátiť" myknem plecom.

,,Tak, čo bola tá posledná kvapka?" zaironizuje. Párkrát od môjho otca počula vetu: ,,toto bola posledná kvapka!!" Ktorú tak strašne miloval.

,,Asi mesiac po tvojom odchode sme sa s Lukom opili a povozili sme sa po meste na ukradnutom aute. Bol z toho dosť veľký problém keďže auto sme zaparkovali v zastávke autobusu" bolo to v deň keď mi Luke odpustil, že Tessa odišla.

,,Že sa ani nedivím" zasmeje sa. Rozprávame sa ako starí známi. Akoby sme boli kamaráti s minulosti.

,,Áno?" Tessa zdvihne vyzváňajúci telefón. Jej tón hlasu sa zmení na nepoznanie a po úsmeve nie je ani stopy. Počujem ako jej do telefónu Eric niečo hovorí a ona len prikyvuje.

***

,,Tu kúsok je obchod so sprejmi, čo tak si spomenúť na staré časy" priznám sa, že som zúfalý. Od kedy jej volal ten zmrd. Nie, nebudem mu hovoriť menom, zamyslene sedí a pozerá do okna. A mňa to strašne, ale že strašne štve. Chcem, aby sa znova usmievala a som ochotný pre to urobiť všetko.

,,Sme hľadaný nemôžme si dovoliť ďalší prúser" ani neodtrhne pohľad od okna.

,,No ták Tessa, neveríš mojim schopnostiam?" musím ju presvedčiť.

,,Naozaj to nie je dobrý nápad" tento raz pozrie na mňa. V jej očiach vidím iskričky nádeje a viem, že sama túži aby som ju presvedčil.

,,Tessa prosím daj mi šancu. Dovoľ sama sebe byť znova šťastná. Tak ako pred dvoma rokmi. Ver mi, že znova ti ublížiť je tá posledná vec, ktorú chcem urobiť. Chcem len aby si bola šťastná" jej dlane chytím do tých svojich a viem, že mám vyhraté.

,,Ale nesmú nás chytiť" povie s prísnym pohľadom a ja hneď parkujem pred obchodom.

,,Nebudeš to ľutovať" usmejem sa ako malý chlapček, ktorému dovolili lízatko.

,,Za minútu som späť" celý šťastný vybehnem z auta a bežím do obchodu. Vezmem pár sprejov, zaplatím a idem späť do auta.

,,Vymysli návrh za chvíľu sme tam" tašku s nákupom hodím na zadnú sedačku a smerujem na jedno skvelé miesto, ktoré som raz našiel, keď som sa len tak vozil po okolí. Bo to most plne zagrafitovaný, až na jedno vyvolené miesto. Dúfam, že je ešte voľné.

,,Wau, sú tu nádherné grafity" so záujmom sa začne obzerať okolo seba, keď zaparkujem pri moste.

,,Vedel som, že sa ti to bude páčiť" hrdo sa usmejem. Znova sa usmieva a to je pre mňa výhra. Vedel som, že sa mi to podarí.

,,Sleduj a uč sa" hrdo sa usmeje, chytí prvý sprej a začne sprejovať. Ja sa opriem o auto a so záujmom ju sledujem.

Neviem ako dlho som tam len tak stál a nemohol som od nej odtrhnúť oči. Vidieť ju šťastnú bol skvelý pocit, len nebola moja. Nemohol som k nej prísť a byť proste s ňou, ale raz budem viem to. Dokážem jej, že mi znova môže veriť. Snažím sa nájsť v čom sa zmenila. Na vlasy som si už zvykol, aj keď mi chýbajú. Predsa len už jej nesedí prezývka: ,,Cameronove modro vlasé dievča." V tvári sa nezmenila vôbec možno len opeknela ak sa to ešte dalo. Nad postavou radšej ani rozmýšľať nejdem lebo sa dostanem tam kam nechcem. A myslím, že by nebolo najlepšie keby som ju znásilnil na kapote auta, samozrejme pre ňu. Ale keď ona mi to tými obtiahnutými legínami nerobí ľahšie.

,,Môžeš mi prestať čumieť na zadok a zapni svetlá na aute nič nevidím" nepovie to nahnevane práve naopak so smiechom. Musím zatriasť hlavou aby som zdvihol pohľad k jej očiam. Ani som si nevšimol kedy sa zotmelo. Zasvietim a konečne si všimnem jej veľdielo. Je to síce len jej podpis ale je to ten jej originálny štýl a je to celé dokonalé.

♥♥♥

Ahojte ľudkovia moji♥máme tu ďalšiu čo na to hovoríte? ♥♥

#8 in romance ďakujem 🙏❤😻😍

A ďakujem aj za všetky krásne komentáre, ktoré mi dodávajú obrovskú chuť do písania ♥♥

PS: prepáčte že kapitola prišla asi 585 krát ale blbý wattpad ♥