Starí Známi

12.kapitola

Tessa

Čím viac človek rozmýšľa, tým viac prichádza na to, že je vlastne úplne sám. My ľudia vždy potrebujeme ukazovať prstom na iných, ktorý často ani nie sú vinný. Máme nejaký vrodený komplex zastávať si seba a neukazovať svoje chyby. A často práve my robíme zlé rozhodnutia. Možno to moje bolo dôverovať Cameronovi, ale ten čas, čo som s ním prežila bol najkrajší za celý môj život. Nikdy som sa nedokázala s niekym rozprávať hodiny o ničom, len tak ležať v posteli a celý deň hrať hry, len tak v noci nastúpiť do auta a voziť sa po New Yorku. Ublížil mi, ale to nemení nič na veci, že ma vtedy zachránil. Niekedy rozmýšľam, kde by som bola, keby som ho nikdy nestretla. Keby si ma na škole nevšímal, možno by som bola stále Tessa, ktorá je na každého drzá, ale to len preto, že nechce, aby niekto zbúral jej tvrdo vybudované múry. Aby niekto videl, že vo vnútri som len malé dievčatko, ktoré sa bojí, že jej niekto znova ublíži. Vo vnútri som slabá. Schovávam sa pred svetom.

Moje zlé rozhodnutie bolo vložiť sa do rúk Ericovi. Teraz ma má v pasci. Vedela som, že Eric je majetnícky ale až tak? Nikdy som nemyslela, že sa mi môže vyhrážať rodinou. A teraz som iba handrová bábika, ktorú môže ľahko ovládať. Ale najdôležitejšie je, aby bola moja rodina v bezpečí.

***

,,Zlatko som späť!!" Eric bol na pretekoch. Ja s modrinami po tvári som sa tam neodvážila ísť.

,,Vyhral chápeš?! Išiel neuveriteľne rýchlo, prekonal rekord!" vbehne do spálne, akoby na tom aute vážne letel.

,,To som rada" poviem s pohľadom zapichnutým do steny. Nikdy som nepochybovala o jeho schopnostiach.

,,Máš zbytočné hrať urazenú, zajtra ráno ty a Cameron cestujete do Paríža na preteky. Verím, že vyhrá." prekvapene na neho pozriem či to myslí vážne. Presne o desať dní sa tam koná zápis na obrovské ilegálne preteky. Vstupné na jedného pretekára je pol milióna a výhra je desať miliónov amerických dolárov.

,,Odkiaľ chceš vziať pol milióna?"opýtam sa nechápavo. Nepoznám síce koľko zarába na ilegálnych obchodoch, ale pol milióna je obrovská suma peňazí.

,,O to sa nestaraj, radšej daj vedieť Cameronovi, že zajtra vyrážate do Paríža" postaví sa ku skrini a začne si hľadať oblečenie.

,,Na tie preteky ho musia pozvať a poslať mu miesto zápisu" vysvetlím. Preteky organizuje jeden bohatý chlapík, ktorého nik nepozná. A má pod palcom všetkých.

,,Prečo nemôžme ísť lietadlom?" nechápavo sa opýtam. Je to predsa len zápis.

,,Pretože to auto treba do Paríža odviesť, a keď budete hľadaný lepšie ujdete v aute a na trajekte, ako na lietadle a prestaň mať zbytočné otázky" otočí sa.

,,Vieš...moja zlatá Tessa vždy som sa k tebe snažil byť milý, ale chcem aby si vedela, že si moja a ja si za tým stojím" zo skrine vytiahne zbraň. Zalapám po dychu a rukou si prekryjem ústa. Odskočím a opriem sa o stenu za mnou. Srdce mi bije tak rýchlo, akoby každú chvíľu chcelo vyskočiť.

,,Neboj sa teba nezabijem...." zasmeje sa, no aj tak ma tým neukľudní. Ako to, že mal pri oblečení zbraň? Nikdy som sa mu medzi oblečením nehrabala.

,,Zatiaľ. Dnes to schytá iný úbožiak" znova sa zasmeje. Hovorí to, akoby opisoval počasie.

,,Nechcel som ťa ťahať do mojich vecí, ale som dosť nebezpečný človek, nerád ubližujem nevinným ľuďom, takže ti poradím v Paríži nerobiť problémy. Inak bude trpieť veľa nevinných ľudí.
Pochopili sme sa?" zbraň si zastrčí do puzdra, ktoré si nasadil na rifle.

Nie som schopná odpovedať, iba na neho nemo pozerám. A nechápem, ako som si nemohla všimnúť to, že človek s ktorým žijem už dva roky je vrah. Pohne sa smerom ku mne. Moje reflexy ma nútia sa viac pritlačiť k stene.

,,Rozumela si ma?!" vrazí mi silnú facku, ktorá ma zloží na kolená. Do očí sa mi tlačia slzy, no zo všetkých síl ich držím v sebe. Nesmiem sa mu ukázať ešte slabšia, ako práve som. Iba prikývnem s pohľadom zalepeným k zemi.

,,Na mňa sa pozeraj, keď sa s tebou rozprávam!" násilne ma chytí za krk a dvihne mi hlavu. Z jeho očí šľahajú blesky. Tlak na mojom krku zosilnieva a nemôžem dýchať.

,,Á..án..o" vykoktám cez stiahnuté hrdlo.

,,Tak sa mi to páči" usmeje sa, akoby niečo dosiahol.

,,Ver mi, nechceš aby som ti dokázal kam až som schopný zájsť," jeho stisk sa uvoľní a do mojich pľúc konečne prúdi kyslík. Moja ruka automaticky vystrelí ku krku a už teraz viem, že tam bude obrovská modrina. Otočí sa a bez slova odíde.

Keď začujem tresnutie dverí, zložím sa na zem a po mojich lícach začnú stekať prúdy sĺz. Kto by si pomyslel, že skončím takto. Ako kus handry. Kam je až schopný zájsť to neviem. Ale som si istá, že to vedieť nechcem.
❤❤❤

To ste nečakali tak skoro čo?😂😂😂😂mám obrovskú chuť do písania tak držte palce ❤❤❤

Pozrite si príbehy mojej dokonalej korektorky, pretože aj ony sú dokonalé nattallies❤❤