Prešli dva roky a každý z nich si našiel vlastný život. Ale stále nezabudli v každom z nich zostala rana, ktorá sa nedá len tak zahojiť.
Čo ak sa znova stratnú? A budú musieť čeliť ich pocitom? Dokážu spolu vychádzať?
Pokračovanie príbehu: Slovo lá...
Ráno ma zobudil až zvonček, ktorý vyzváňal stále dookola, ale to nebolo nič oproti tomu aký som mal stres, keď som zistil, že je osem hodín. Vyskočil som z postele a rýchlo som hľadal oblečenie, ktoré bolo po zemi. Spomeniem si na brunetku, ktorú som ale po telefonáte s Tessou poslal preč. Nemohol som mať inú, keď som mal v hlave len jednu a to tú, ktorá mi práve znásilňuje zvonček. Keď som bol oblečený, rozhodol som sa čeliť rozzúrenej Tesse.
,,Ahoj" vykúzlil som hollywoodsky úsmev pri otvorení dverí a modlil som sa, aby ma nezabila. No keď som videl jej pohľad vedel som, že moje prosby nebudú vyslyšané. Nestihol som ani žmurknúť a na líci mi pristála jej dlaň. A bola to poriadna facka, hneď som s spomenul na deň, keď som ju spoznal, aj vtedy mi vlepila facku a to poriadnu. To vtedy sa mi dostala do hlavy a od vtedy ju z nej nemôžem dostať.
,,Chápem, prepáč ale zaspal som, hneď sa pobalím a som dole" snažil som sa to ešte uhrať a vbehol som do bytu a rýchlo som sa začal baliť.
,,Ak do desiatich minút nebudeš dole odrežem ti to, čo máš najradšej" usmeje sa na mňa tým úsmevom, ktorý ma utvrdí v tom, že si nerobí srandu. Bleskovou rýchlosťou si pobalím veci a ani nie do päť minút som dole. Naskytne sa mi nádherný pohľad na Mustang 1968. To auto milujem a mojim snom bolo sa na ňom povoziť, Tessa sedí na mieste spolujazdca, čo mi napovie, že šoférujem. Rozžiaril som sa ako malé decko, ktoré práve zbadalo darčeky pod stromčekom.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Pozor, tečie ti slinka" začujem Tessu ako sa zasmeje, ale nie je to ono. To nie je ten smiech, ktorý ma dostával do kolien. Nastúpim a stále si musím obzerať auto. Môj pohľad zablúdi na miesto spolujazdca, kde sa mi pohľad zastaví na Tesse, na tvári má obrovské modriny, a keď si všimnem je krk moje telo naplní adrenalín.
,,Ja toho zmrda zabijem" zatnem zuby a skôr ako si to rozmyslím moja ruka vystrelí k Tessinej tvári a jemne jej prejdem po modrinách. Nebráni sa, čo ma prekvapí najviac. Práve naopak mám pocit, že vidím Tessu, ktorá sedela a plakala v mojom objatí, keď mi kedysi hovorila o minulosti.
Táto chvíľa je nekonečná, prechádzam jej pomaly prstami po lícach a ona sa mi pozerá do očí, akoby v nich hľadala záchranu. Akoby sa topila a jedine moje oči by ju moli zachrániť.
,,Mali by sme ísť" strhne sa a svoj pohľad presunie na okno.
,,Nemôžeš mu dovoliť, aby ti robil toto" zúfalo prehovorím. Tessa nie je ten typ dievčaťa, ktoré treba ochraňovať, práve naopak treba jej dať slobodu. Ale aj tak ten zmrd dostane.
,,Pozri, môžme byť kamaráti, ale téma Eric bude naveky pochovaná." prehovorí s pohľadom, stále nalepeným na okno.
,,Je to mafián a psychopat a to je asi to najhoršie spojenie, čo ak to nabudúce schytá tvoja rodina?" nemienim sa len tak vzdať.
,,Mám to pod kontrolou chápeš?!" začujem v jej hlase podráždenosť.
,,Ak sa ťa ešte raz dotkne zabijem ho" ukončím túto tému, keďže teraz najbližších pár dní bude so mnou nič jej nehrozí.
,,Čo keby sme proste začali od znova?" prekvapí ma jej ponuka, odkedy som začal pracovať v garáži, tak všetky moje pokusy o znášanie sa zamietali. Potešil som sa ale na druhej strane, nemôžem len tak zabudnúť na všetko, čo sme spolu zažili. Tie spomienky mám hlboko vryté a nechcem o ne prísť.
,,To by bolo fajn" prikývnem.
,,Fajn, takže ideme na zápis do Paríža" rýchlo sa pokúsi o zmenu témy, tento raz v jej hlase začujem jemnú radosť.
,,Počkať.... myslíš tie preteky?" nadšene skríknem. V Paríži sa každý rok konajú obrovské preteky, ale nikdy som nemal na zápisné a ani na auto hodné takých pretekov a verím, že toto je hodné.
,,Áno" usmeje sa tým krásnym úsmevom. Áno je to ten úsmev, z ktorého sa mi vždy rozbúchalo srdce a podlomili kolená. Stále sa to nezmenilo.
,,To je úžasné!!" skríknem ako malý chlapec. Na čo sa Tessa znova zasmeje. Mám chuť páliť vtip za vtipom, aby sa stále smiala.
,,Ale potrebujeme pozvánku, takže sa musíš postarať o to, aby si bol vo všetkých spravách a aby si ťa mecenáš všimol, ale nesmú ťa chytiť" prehovorí chytí pás, ktorý si následne zapne. Je na nej vidieť, že je šťastná a teší sa na tie preteky rovnako ako ja. A postarám sa o to, aby bola taká celý týždeň.
,,S radosťou" zasmejem sa a naštartujem motor mustanga, ktorý nádherne zavrčí.
♥♥♥
Tretia kapitola do týždna, nechápem čo sa so mnou robí 😂❤
