Starí Známi

8.kapitola

,,Tak?" dal som do toho kolečka všetko. Jej ponuka ma tak veľmi prekvapila, ale zároveň aj nabudila. Mám možnosť si s ňou ísť vypiť a verím v to, že neostaneme pri jednom poháriku.

Pretočila oči ale na jej perách som si všimol nepatrný úsmev. Asi nemusím písať, aký som bol na seba hrdý, keď si bez slova sadla na miesto spolujazdca.

,,Aspoň vidím, že ti stačí dobrá motivácia" na jej perách sa pohráva úsmev a už len to je pre mňa výhra.

Spolu vkročíme do baru a zamierime k jednému z boxov.

,,Tak čo si dáš?" Tessa sa snaží držať chladnú masku.

,,Vodku" usmejem sa a ona sa postaví, aby mohla ísť objednať.

Obzriem si ju od hlavy až po päty, nezmenila sa, a ak hej tak je ešte viac sexy ako pred tým. Legíny jej nádherne zvýrazňujú to čo by mali. Na tie vlasy som si síce stále nezvykol, ale vyzerá skvelo.

Vráti sa s dvoma pohárikmi priezračnej tekutiny. A tým mi prekazí chvíľku obzerania si jej.

Prejde ani nie päť sekúnd a tento raz idem k baru ja.

,,Prosím vás ešte dvakrát vodku" usmejem sa na čašníčku, ktorá sa začervená a naschval vypne hruď.

,,Donesiem vám to" žmurkne na mňa ja sa vrátim k stolu.

,,Ale tento už bude posledný" varovne sa na mňa pozrie Tessa, keď čašníčka pokladá poháriky na stôl.

,,Veď jasné" obranne zdvihnem ruky. Aj keď podľa toho ako poznám Tessu toto je len začiatok.

***

Ako som predpokladal, ďalšie tri kolá to bol ten posledný a obaja sme sa dostali do takej príjemnej nálady. Neboli sme opitý iba pripitý. Na Tessinych perách sa pohrával úsmev. Strašne ma lákalo ich ochutnať. Tak neuveriteľne dlhú dobu som ich neochutnal. Už ani neviem ako chutia.
,,Máš niekoho?" Preruší ticho a zapozerá sa mi do očí. Naozaj ma tá otázka prekvapila. Nečakal som, že sa somnou bude rozprávať aj o niečom inom ako o práci. Myslel som si, že ju to ani netrápi.

,,Nie" usmejem sa a v jej očich zbadám úľavu? Nie, to je určite z toho alkoholu.

,,A čo ty? Ako dlho ste už s Ericom?" Ten bastard ma absolútne nezaujíma, len chcem vedieť ako dlho jej trvalo dostať sa z nášho vzťahu.

,,Rok aj pár mesiacov, ale poznáme sa už dva roky" prehovorí a mňa až strasie, ale predsa my sme sa rozišli pred dvoma rokmi. Pamätám si ten deň, keď som odišiel z toho útesu, išiel som do prvého baru a tam som sa opil. Tak to bolo pár mesiacov. Alkohol bol môj najlepší kamarát. Nenávidel som sa. Nedokázal som sa na seba pozrieť do zrkadla, ako som jej také niečo mohol urobiť?!

,,Ako si sa s ním spoznala?" snažím sa jej z očí niečo vyčítať, ale nič tam nevidím.

,,Keď som odišla tak som ho stretla aj s jeho partiou...a akosi sme si padli do oka" usmeje sa, ale nie takým úprimným úsmevom, ale takým smutným, akoby to ľutovala.

,,Ľutuješ to?" prehovorím a zrazu okolo náš zastane čas a všetko utíchne. Pri vedľajších stoloch všetci vrelo debatujú ale okolo nás akoby bola nejaká bublina.

,,Keby nebolo jeho..." odmlčí sa, akoby nevedela čo má povedať, akoby si tým nebola istá.

,,Asi by som ostala pod mostom" napokon prehovorí tichým hlasom.

,,Vôbec ti nechýbajú?" Po mojej otázke jej oči schladnú a vidím v nich hnev. Toto som asi pokašľal. Ale táto vec ma škrie v hlave odkedy odišla. Nechýba jej rodina? Luke? Jej malý brat? O ktorom pravdepodobne ani nevie?

,,Už by sme mali ísť" prehovorí chladným hlasom a pohne sa k pultu zaplatiť. Ja sa nejako rozkývem a dobehnem ju.

,,Nechaj tak ja to zaplatím" prehovorím a už začnem vyťahovať peňaženku.

,,Nie, prekonal si rekord. Pozývala som" jej hlas je stále chladný a tvrdý. Radšej sa stiahnem. Nechcem ju nahnevať ešte viac.

💜💜💜

Tak čo ste spokojné? 😍😍😍
Poprosím názorik💓💜