Zrazu sa dvihol a posunul sa odo mňa ďalej.
,,Nemôžem sa s tebou len tak vyspať a zajtra sa tváriť, že sa nič nestalo," záporne pokrúti hlavou.
,,Prečo?! Prečo nemôžem byť len ďalšia z tvojho dlhého zoznamu?! Ráno síce budem nahnevaná, ale časom pochopím, že mi bez teba bude lepšie," vyčítam mu. Alkohol v tom nehrá žiadnu rolu.
,,Pretože ty si nikdy nebola na žiadnom zozname! Keď si prišla do môjho života, ten zoznam si roztrhala na márne kúsky. Vieš koľkokrát som sa snažil oklamať sám seba, že si bola len ďalšia, ktorá mi naletela! Ale nikdy sa mi to nepodarilo. Myslíš si, že po tvojom odchode som sa stal rovnakým, akým som bol pred tým ako som ťa spoznal, ale to nie je pravda. Áno, mal som každý deň inú ženskú, ale to všetko bolo preto, že každý jeden skurvený večer som myslel na teba. Na to, ako si možno šťastná s niekym iným. Ako sa usmievaš na niekoho iného a to ma zabíjalo. A tie ženské?! Áno, chvíľková náplasť to bola ale keď som zatvoril oči, tak som ťa chcel mať v náručí a zaspávať spolu s tebou. Ty si nebola na žiadnom zozname, vpísala si sa niekde inde, a odtiaľ ťa už nik nedostane," po tomto monológu sa nezmôžem na slovo. Jeho oči sa lesknú a vidím v nich slzy. Ani sekundu ma nenapadne pochybovať o jeho slovách. Aj v mojich očiach ma zaštípu slzy.
Cameron
Pri pohľade do jej očí som sa úplne rozsypal. Stačil jeden pohľad a vedel som, že mi verí. Neviem prečo som jej to všetko povedal, ale neľutujem to. Cítim v očiach slzy, ktoré sa pokúsim dostať späť. Vidím, že aj Tessa má na mále, a tak sa k nej priblížim a vezmem ju do objatia. Prekvapivo neprotestuje a pritúli sa ku mne bližšie.
Po dvoch rokoch zaspávať s rukami okolo jej bokov bolo niečo úžasné. Jej vlasy ma šteklili na tvári a jej pomalý dych ma ukľudňoval. Toto by malo trvať navždy.
***
Ráno sa zobudím sám, čo ma dosť sklame. Deku z kufra mám vytiahnutú až po krk, ale aj tak mi je zima, keďže som ešte stále v boxerkách. Keď si spomeniem na včerajšok musím sa usmiať. Myslím, že v nás oboch sa niečo zlomilo. Len teraz dúfať, že Tessa znovu necúvne a nebude sa správať znova ako chladnokrvná šéfka.
Obliekol som sa a rozhodol som sa ju ísť hľadať. Mohli by sme sa ísť niekam najesť, už som naozaj hladný.
Vystúpil som z auta a vyšiel som na hornú palubu. Nebolo ju treba ani dlho hľadať. Sedela na zábradlí v tenučkom svetríku a nohy mala spustené dole. Keby ju nepoznám myslel by som si, že sa chce zabiť.
,,Ideš skočiť?" opýtam sa, keď sa vedľa nej opriem. Trup si obíma rukami a trasie sa. Vyzlečiem si svoju bundu a prehodím jej ju okolo ramien. Aj ja preskočím zábradlie a sadnem si na ne. Je smutná. Lesknú sa jej oči, ale som si istý, že nie z toho čo som včera povedal. Neviem kto jej čo urobil ale toto nie je mnou.
,,Vyzerám až tak zúfalo? A možno by to bolo lepšie," zamyslí sa.
,,Možno áno. Aspoň by som si pred spaním nemusel predstavovať, že pri si mne, možno by som sa s tým zmieril. Musíš uznať, že túžiť po mŕtvej je trochu morbidné," rozhodnem sa nevyzvedať a rozveseliť ju.
,,Ty si idiot, strašila by som ťa v nočných morách," zasmeje sa. Úloha splnená. Znova má úsmev na perách. Bundu si pritlačí bližšie k telu a hlavu oprie o moje rameno.
,,Myslím, že tie nočné mory by sa mi páčili," zamyslím sa nahlas na čo si vyslúžim štuchanec.
,,Nebola by som v nich nahá a nemala by som ani podväzky sexy prádielko a bič," nadvihne sa, aby mi videla do očí. A ja s mojou úžasnou fantáziou si to hneď predstavím.
,,Prestaň si to predstavovať!" zdvihne hlavu a začne sa smiať.
,,Ja som si to nepredstavoval," zahrám to na neviniatko.
,,Jasné a ten blažený pohľad bol z toho oceána," dobre, možno má pravdu. Ale bola by to kurevsky dobrá nočná mora.
♥♥♥
Krásne ďakujem za voty a nádherné komentáre ♥♥
PV: Veľmi sa vám ospravedlňujem, viem že niektorým som sľúbila, že bude včera ale mala som niečo neodkladné
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Starí Známi
Любовные романыPrešli dva roky a každý z nich si našiel vlastný život. Ale stále nezabudli v každom z nich zostala rana, ktorá sa nedá len tak zahojiť. Čo ak sa znova stratnú? A budú musieť čeliť ich pocitom? Dokážu spolu vychádzať? Pokračovanie príbehu: Slovo lá...