Starí Známi

2.kapitola

,,Tessa vstávaj" ráno ma zobudí Eric.

,,Dúfam, že si už zbalená" zasmeje sa a mňa táto veta úplne zobudí.

,,Zbalená? Načo, veď New York je odtiaľto kúsok. Len prídeme vybavíme ten pohovor a do večera sme doma" nechápavo mu vysvetlím.

,,Ten pohovor je až zajtra, na dnes som zajednal hotel, urobíme si pekný víkend" usmeje sa na mňa.

,,V New Yorku?" vyplašene na neho pozriem, už ma držala len myšlienka, že New York je obrovský a je naozaj minimálna možnosť, že budeme práve na mieste, na ktoré ma viaže tak veľa spomienok.

,,Áno, veď tam sme sa predsa spoznali a neviem či vieš ale dnes sú to dva roky" usmeje sa a pobozká ma na pery. Jemu na takých veciach veľmi záleží, takže je zbytočné ho presviedčať.

Aj keď ja tento deň nenávidím, je to deň, keď som sa rozhodla začať nový život.

***

,,Do ktorého hotela vlastne ideme?" prelomím ticho pri vchode do New Yorku

,,Hotel Plaza" usmeje sa na mňa a mne zabehne. Ten hotel je o dve ulice ďalej ako býva môj otec, teda ak tam ešte býva.

,,Prečo práve tam?!" vyšteknem. Bojím sa, strašne sa bojím, že niekoho stretnem, hoci len Luka alebo niekoho z mojich spolužiakov aj tak to bude katastrofa.

,,Pretože tam chodím vždy, keď som v New Yorku" vysvetlí mi s miernym podráždením. Z jeho hlasu pocítim, že ho netešia moje otázky, tak už radšej ostanem ticho. Z myšlienok ma vytrhne tabuľa s nápisom ulice na ktorej býva otec. Srdce sa mi rozbúcha a hlavu otočím na stranu, kde sa o pár sekúnd objaví otcov dom. Môžem o ňom povedať všeličo, ale stále to bude môj otec. Aj keď sme sa nerozišli v najlepšom stále je to človek, ktorý ma vychoval.

Na príjazdovej ceste stojí auto z ktorého vystúpi žena. Nevidela som jej do tváre ale som si istá, že to nebola Katny.

No túto ženu by som spoznala vždy bola to mama. Aj keď, čo by mama robila v New Yorku a ešte u otca.

,,Sme tu" otočil sa na mňa Eric, keď zaparkoval pred hotelom.

,,Chcem sa ísť niekam previesť hneď sa vratim" tašky som si rýchlo vyniesla na hotel a nastúpila som do auta. Zastavila som na opačnej strane cesty aby som mala výhľad na dom. Na terase som zbadala otca a mamu. Teraz som jej už videla do tváre a bola to mama. Na kolenách jej sedel asi jednoročný chlapček. Z očí sa mi začali drať slzy a dych sa mi zasekol v hrdle. Moja rodina je znovu kompletná. Mám súrodenca. Mám brata. A ja som tu nebola. Cítiť z nich šťastie. Mama s otcom sa smejú na malom.

Chcem sa postaviť a rozbehnuť k nim, tak strašne ich chcem objať.

Síce sme sa nerozišli v najlepšom, ale stále sú to moji rodičia, nech som o nich povedala všeličo aj tak ich v hĺbke srdca ľúbim.

Nevládzem sa pozerať na to, čo by som zažívala keby som ostala. Keby som Camerona nikdy nestretla, tak by som tak bola s nimi. Myslela som si, že som mu už dávno odpustila ale tá nenávisť, ktorá sa vo mne rodí, keď vidím o čo všetko ma pripravil, je obrovská.

Rýchlo naštartujem auto a pridám. Oči mám zaliate slzamy tak, že cez ne ani nevidím. Ručička na tachometri sa nebezpečne približuje do červeného pásma ale ja aj tak nespomaľujem, veď tým sa predsa živím. Neuvedomujem si kam idem, aj keď veľmi dobre viem kam idem.

Auto zastaví a ja sa pozerám na miesto, ktoré mám hrubo vyryté v srdci.

Tu to všetko začalo...

Tu som mu povedala moje najväčšie tajomstvo.

Sadnem si na zem a opriem sa o kameň za mnou.

Tu mi povedal, že ma ľúbi.

Cítim ako sa znova lámem. Dva roky som kôli nemu nevyronila ani slzu. A teraz viem, že kým sa z tohto dostanem tak to bude veľmi dlhá doba.

Ale tu to aj všetko skončilo...

Cítim ako sa mi znova otvárajú rany, ktoré čas už zahojil.

Tu mi povedal že ma podrazil a zničil ma. Zničil dievča, ktorým som bola pred tým.

A to mu nikdy neodpustím...

Cameron

,,Dnes sú to dva roky" Luke na mňa zdvihne hlavu.

,,Viem" prikývnem. Na tento dátum nikdy nezabudnem. V tento deň presne pred dvoma rokmi odišla.

,,A si v pohode?" pokrčí obočie. Luke je naozajstný kamarát. Keď Tessa odišla čakal som, že už nikdy sa mu nedokážem pozrieť do očí. Keď som mu to povedal tak som chodil ďalší mesiac s monokľom. Ale odpustil mi, povedal, že každý robí v živote chyby.

,,Prečo by som nemal byť?" trochu podráždene zavrčím. Nechcem sa o tom baviť.

,,Pretože viem, že si sa cez to ešte nepreniesol" povie s miernou výčitkou v hlase.

,,Som v pohode" nahnevane na neho pozriem. Už dávno som sa cez to preniesol.

,,Idem už" postavím sa, trochu ma zapotáca, keďže sme toho dosť vypili.

,,Nechceš zaviesť" zvodne sa na mňa usmeje blondýnka, ktorá ma od prvého momentu vyzlieka očami.

,,Chcem" usmejem sa a ponúknem jej ruku. Sex je najlepší na zabúdanie a dnes naozaj nechcem byť sám.

***

Sedím v kostole v jednej z lavíc. Slávnostne oblečený. Obzriem sa okolo seba a všade sú ľudia, ktorý pozerajú do uličky a čakajú na svadbu. Kostol je nádherne ozdobený a je tu pomerne dosť ľudí. Celým kostolom sa ozve zvučka a po chodbičke kráča starší muž, ktorý vedie svoju dcéru v nádherných bielych šatách.

Pred oltárom stojí mladý muž, ktorého nepoznám. Ale je šťastný, alebo aspoň sa tak tvári. Nevesta s jej otcom prídu až k oltáru a otec dcére zloží závoj. Vtedy spoznám nevestu.

,,Tessa!!" skríknem no nik ma nepočuje. Stále kričím a snažím sa tomu zabrániť, ale nik ma nevníma akoby som tam nebol...

,,Áno" povie Tessa sebavedomo, keď sa jej kňaz opýta či si vezme toho muža.

,,Vyhlasujem vás za manželov, môžete pobozkať nevestu" povie napokon kňaz. A Tessa žiari od šťastia a pobozká toho zmrda.

***

Zobudím sa, prerývane dýcham a som celý spotený.

,,Si v poriadku?" prekvapene na mňa pozerá blondýnka, ktorá mi mala dnes pomôcť.

,,Hej" odvrknem. Postavím sa a oblečiem si na seba veci. Hodiny ukazujú jedenásť hodín večer.

,,Keď sa vrátim nechcem ťa tu vidieť" hnusne pozriem na blondýnku a vypadnem z bytu.

Rozhodnem sa prejsť a auto nechám doma.

Ten sen ma úplne dostal. Vždy som sa bál predstavy šťastnej Tessi s niekým iným. A teraz je to možno skutočnosť, možno má rodinu.

Idem na naše miesto. Chodievam tu stále. Vždy keď ma prebudí nočná mora alebo si spomeniem na Tessu. No zrazu zbadám auto, ktoré parkuje kúsok od toho miesta. Pozriem sa či je niekto pri našej skale. A zbadám ju. Zostanem tam paralizovane stáť a nevládzem sa pohnúť... Sedí tam a plače. Vyzerá tak osamelo. Mám chuť sa za ňou rozbehnúť a silno ju objať a viac nepustiť.

❤❤❤

Prajem vám krásny Valentín😍😍

Ako to dopadne? Pôjde za ňou? Ako na to zareaguje? ❤❤