Cameron
,,No, konečne! Už som si myslel, že si ušiel..."Eric ma privíta na trati. Hneď ako som opustil garáž vozil som sa na aute po okolí, aby som sa ukľudnil, ale jeden pohľad na neho a všetok hnev je späť.
,,Preteky začínajú za desať minút, choď sa nachystať!" prehovorí a začne riešiť niečo s týpkom vedľa neho. Očami som začal skenovať okolie no Tessu som nikde nevidel, a tak som zamieril k Ashtonovi.
,,Tessa tu nie je?" pokúsim sa, aby môj hlas znel ľahostajne ale vyzniem ako hysterická ženská. Ak jej ten idiot ublížil zabijem ho.
,,Dnes nepríde a odporúčam ti dať jej pokoj." pozrie sa na mňa prísnym pohľadom.
,,Keď ma má na starosti čakal som, že tu bude" premkol ma strach, čo ak jej zas kvôli mojej debilite ublížil?
,,Nemohla prísť" prehovorí a otvorí mi dvere, čím mi dá najavo, že skončil. Hovorí, že ju miluje, tak predsa by jej neublížil. Môžem v to len dúfať, ale teraz sa musím venovať pretekom. A mojej výhre. Naštartujem auto a premiestnim sa na štart. Na štarte stojí päť áut, ktoré dnes musím poraziť. Po bokoch cesty stojí pár ľudí, ktorý čakajú, na násťročné dievča, ktoré sa nás chystá odštartovať.
Dupnem na plyn a pretekám ako o život. Strácam davy ľudí, obrovské budovy aj autá súperov. Práve preto som začal pretekať, vtedy môžem nechať všetky problémy za mnou a ísť dopredu. Záleží mi len na tomto momente. Nemyslím na nič iné ako na výhru. Tachometer je v nebezpečne vysokých číslach ale mám to pod kontrolou.
Cieľom prejdem ako prvý. Začujem búrlivý potlesk a uznanlivý pohľad Erica.
,,Máme tu nášho víťaza, ktorý prekonal rekord!!" začujem kričať niekoho do mikrofónu. Všetci mi začnú gratulovať no preruší nás zvuk policajných sirén. Rýchlo dobehnem k svojmu autu a zdrhám. V aute sa rozhodnem zavolať Lukovi.
,,Prosím ťa len mi nepovedz, že ťa chytili a potrebuješ zacvakať kauciu, lebo na to nemám" zdvihne mi môj kamarát.
,,Vyhral som" poviem hrdo. Sirény už nepočujem čo svedčí, že som ich stratil.
,,V kaviarni za desať minút" zasmeje sa a zruší.
Luke už sedí v kaviarni a znova sa pokúša zbaliť servírku po ktorej ide odkedy ju sem zobrali. Volá sa Izzy a je to presne ten typ baby, ktorý má on rád. Tichá, zlatá a brunetka. Od kedy sa rozišiel so Stelou mal len jeden vzťah, ktorý mu ale dlho nevydržal. Je to malá kaviarnička blízko bytovky v ktorej som býval.
,,Do telefónu som povedal desať minút, tebe to trvalo dvadsať, to si hovoríš pretekár?" ironicky pretočí oči ale o pár sekúnd sa mu na perách rozľahne ten jeho arogantný úsmev. Iba sa na to zasmejem a sadnem si na stoličku oproti.
,,Prosím ťa dones mi to, čo vždy" usmejem sa na Izzy.
,,Už sa ti ju podarilo zbaliť?" zasmejem sa na jeho pohľade, ktorým ju sprevádzal až kým nezašla za pult.
,,Nie, ale je to na dobrej ceste. Ty sa pochváľ" mykne rukou a čaká kým mu dopodrobna neopíšem preteky.
***
Samozrejme to by sme neboli my, keby sme sa z kaviarne nepremiestnili do baru.
,,Na Cameronovo víťazstvo!" skríkne podnapitý Luke. Už asi piatykrát pripíjame na moje víťazstvo a medzi tým sme si ešte stihli pripiť na naše kamarátstvo, na krásne ženy a na rýchle autá. Ráno bude ťažké.
,,Ahoj" k baru si prisadne krásna brunetka. Dnes večer odmietam byť sám. Nemám chuť na sladké rečičky, tak sa jej prilepím na pery a ona spolupracuje. Keby som to urobil Tesse, tak už ležím priklincovaný k podlahe. V duchu si vlepím facku, práve ma jedna krásna a sexy brunetka ťahá na Wcka len s jedného dôvodu a ja rozmýšľam nad Tessou.
Ale to sa rýchlo zmení. Prevezmem iniciatívu a brunetku opriem o najbližšiu stenu. Perami zaútočím na tie jej, dnes v hlave nechcem mať Tessu aspoň jednu skurvenú noc.
Keď sú moje ruky plne zabraté uspokojovaním brunetky začne mi vyzváňať telefón. Neviem síce kto to je ale asi ho zabijem.
,,Prosím?" precedím pomedzi zuby, keďže mi volá neznáme číslo.
,,Zajtra o šiestej pred garážou, ideme do Paríža, takže si vezmi nejaké veci. A presne!" započujem hlas, ktorý by som rozoznal od iného aj o pol noci. Nestihnem povedať ani slovo a Tessa hovor vypne. Čo je v Paríži?!
❤❤❤
Tak? Názorik? Čo je v Paríži?
Veľmi by ma zaujímali vaše nápady na pokračovanie príbehu ❤takže do komentu ❤
Viem, že velmi dlho nebola kapitola a blok stále neprešiel, ale pokúšam sa do toho dostať, ale mám dobrú výhovorku som na internáte a nemám tam súkromie na písanie a doma som len na víkendy a cez tie sa snažím venovať rodine a kamarátom a samozrejme aj učeniu takže to moc nejde ale moje predsavzatie na tento rok bolo začať vidávať kapitoly pravidelne takže dúfam, že sa mi to podarí ❤
Ďakujem za krásne komentáre neuveriteľne ma motivujú k písaniu 😻😍❤
YOU ARE READING
Starí Známi
RomancePrešli dva roky a každý z nich si našiel vlastný život. Ale stále nezabudli v každom z nich zostala rana, ktorá sa nedá len tak zahojiť. Čo ak sa znova stratnú? A budú musieť čeliť ich pocitom? Dokážu spolu vychádzať? Pokračovanie príbehu: Slovo lá...