Stvorenie noci

5. Kapitola - Nedomyslený plán

Erin stála pri dverách a sledovala, ako May, Carin aj Farrell zmizli kdesi do zadnej miestnosti. Na chvíľu uvažovala, čo je také tajné, že nemôžu ísť všetci, no usúdila, že to nie je jej vec. Teraz mali dôležitejšiu úlohu.

Bar bol plný, každý box obsadili ľudia v rôznom veku. V pozadí hrala hlasná rocková hudba občas prerušená veselým smiechom. Všetko tam vyzeralo ako v normálnom podniku, no bolo tu niečo, čo Erin neustále znepokojovalo a spôsobovalo, že sa nedokázala uvoľniť.

„A čo teraz? Ideme sa pýtať náhodných ľudí, či nevideli Axela?" spýtal sa Derek.

„Samozrejme, že nie!" vyprskla Amanda. Nervózne si podupávala nohou a podozrievavo si premeriavala každého zákazníka. „Väčšina z nich budú čarodejnice, elfovia a možní vlkolaci, ktorí nenávidia vlkov a všetko s nimi spojené."

„Vlkolaci?" spýtal sa Derek s pochybnosťami v hlase.

Amanda prikývla. „Ľudia, ktorí boli za úplnku pohryzení vlkmi, no je to iné ako pri skrotených. Vďaka mesiacu sa na nich preniesli určité vlčie vlastnosti a sú fakt nebezpeční. Vlci sa ich snažia udržať v tajnosti, rovnako aj to, že niektoré čarodejnice ešte prežili. Viem o tom len vďaka otcovi, ktorý ma raz zobral na jednu akciu, kde potrebovali zabiť svorku neďaleko odtiaľto . Už dlho sa ich snažia pozabíjať, no dobre sa skrývajú."

„To je to, čo mal namysli Farrell, keď vravel, že je to tu nebezpečné. A tiež asi aj dôvod, prečo sem nechcel ísť. Ale mali by sme ich poraziť nie?"

„Nie je úplnok, ale aj tak si nie som istá. Navyše je ich tu príliš veľa a nemôžme počítať s tým, že nám ostatní prídu pomôcť."

„Takže sme v bare plnom bytostí, ktoré nenávidia vlkov. To znie ako zábava," poznamenal Elliot. „Aký je teda plán?"

„Taký ako pred tým. Ja s Erin budeme nenápadnejšie, keď budeme samé. Pôjdeme ku baru a uvidíme, čo dokážeme zistiť a vy ostanete tu a zasiahnete iba v prípade, keby sa niečo zvrtlo. Je to jasné?"

Amanda sa sebavedomým krokom vybrala ku baru a Erin ju chcela nasledovať, no zastavil ju Elliot, ktorý ju chytil za lakeť. „Ste len dve, tak si dávajte pozor a žiadne hranie na superhrdinky, dobre? Ak bude problém, radšej nás zavolajte."

Najskôr podráždene pozrela na jeho ruku, ktorá stále spočívala na tej jej, a potom jemu priamo do očí. „Nepotrebujeme vašu pomoc, dokážeme sa o seba postarať."

„Och, jasné. Potom mi to môžeš zopakovať, keď na vás zaútočí celý bar."

Vytrhla si lakeť z jeho zovretia a išla za Amandou. Ruky mala zaťaté do pästí a snažila sa zhlboka dýchať, aby sa ukľudnila. Chápala, že im má ten idiot pomáhať alebo niečo podobné, no nevedela ho vystáť.

„Neznášam ho," zašomrala, keď sa štverala na vysokú stoličku. „Čo si vôbec o sebe myslí? Že sme bezmocné a nevieme sa obrániť? Pf!"

„Koho? Elliota?" spýtala sa Amanda a obzrela sa za ním, ako sa opiera o stenu v rohu miestnosti. „Tiež ich zrovna nemusím, no možno by si to nemala brať osobne. Počula som, že počas útoku na Akadémiu zomrelo nejaké dievča, do ktorého bol zamilovaný. Takže byť na jeho mieste, ani ja by som nebola moc pokojná."

Erin si naštvane povzdychla a obzrela sa ponad plece, kde stáli. „Neverím im, ani jednému z nich," zašomrala. „Nechápem, prečo tu vlastne sú, na May im nezáleží. Alebo aspoň tak, aby kvôli nej riskovali životy. A Axel? Ten tiež nikdy nič pre nich neurobil."

„Nie sú tu kvôli May alebo vojne, ako si možno ona naivne myslí. Sú tu kvôli sebe a kvôli tomu, čo z tohto môžu mať," vysvetlila.

„A čo z tohto šialenstva môžu mať? Rýchlu smrť?"