Stvorenie noci

19. Kapitola - Nezodpovedané otázky

Ostala som stáť na kraji, neistá, či môžem s mojim postavením podísť bližšie. Moje zmysly stále nedokázali spracovať, že Darien je tu. Najnenávidenejší upír sedí priamo predo mnou, úplne bezbranný a vydaný na milosť vlkom.

Keď som ho videla naposledy, pomohol nám utiecť z najstráženejšieho väzenia upírov. Jeho posledné slova boli prísľub smrti za to, že som využila jeho malú sestričku. A teraz?

Po toľkých príbehoch o jeho sile a obetiach bolo až neuveriteľné, že prišiel sem a dobrovoľne sa nechal zajať.

Prišiel dočista o rozum?

Vlci ho rozdrvia na prach po tom všetkom, čo im urobil. Alebo to som si aspoň myslela.

„Prečo ešte stále dýcha?" zopakoval svoju otázku Axel a pozrel na otca, ktorý sedel za svojím stolom, akoby toto bol len ďalší obyčajný deň.

„Sám prešiel hlavnou bránou v takomto stave. Odmietal čokoľvek povedať okrem tejto ponuky. Informácie za ochranu."

„Dobre vieš, že na to som sa nepýtal. Nemôžeš ani spočítať, koľko obetí má na svedomí, koľkých z nás zabil." Axel preniesol pohľad na zviazaného Dariena.

Kráľ si povzdyhcol, Axelov hnev sa ho vôbec nedotkol. „Nemusíš mi to stále opakovať, viem presne, kto to je a čo všetko urobil. Nie je to však jediná vec, ktorú treba brať do úvahy. Keby ťa nezaslepovala pomsta, videl by si, aká je to skvelá príležitosť."

„Teba zase zaslepuje túžba po moci. Zaslúži si zomrieť. Nie. On si zaslúži trpieť, tak ako sme kvôli nemu trpeli my. Nemôžeš mu ani veriť, tak prečo uvažuješ o tom, že ho necháš nažive?"

Prepálil Axela mrazivým pohľadom. „Nezabúdaj s kým hovoríš. Nie som hlúpy, nemienim mu len tak bez dôkazu veriť, ale tiež ho nechcem zabiť kvôli vlastnej pomste, keď to môže ukončiť vojnu."

Povzdychol si. „Tak na čo som tu ja? Vedel si, aký budem mať názor, tak prečo si ma nechal zavolať?"

„Chce hovoriť iba s tebou."

Axel sa trpko zasmial a pozrel na Dariena. „Samozrejme, že áno."

„Mal by si sa cítiť poctený," prvýkrát prehovoril upír s posmešným úškrnom na perách.

„Pri pohľade na teba sa cítim všelijako, ale nie poctený," zašomral. „Čo odo mňa chceš? Alebo skôr od nás?"

„Nejde skôr o to, čo chcete vy odo mňa?" opýtal sa s nadvihnutým obočím.

Axel prevrátil očami. Videla som na ňom, ako sa snaží predstierať pokoj. Môjmu pohľadu však neunikli jeho ruky zaťaté do pästí a napnuté plecia.

„Ty si prišiel za nami. Prečo by sme ti vlastne mali veriť? Si náš nepriateľ, celé toto môže byť len fraška, aby ste nás mohli poraziť."

„To nie je otázka, ktorú by ste sa mali pýtať mňa. Ja som vám dal návrh, je na vás, či ho prijmete alebo nie."

Mlčky som sledovala, ako mu Axel kladie ďalšie a ďalšie otázky. Vypočúvanie Dariena však bolo ako začarovaný kruh. Hovoril v hádankách a ani po hodine strávenej v kráľovej kancelárii sme neboli k odpovediam bližšie ako na začiatku. Celá jeho prítomnosť bola záhadou. Najskôr chcel hovoriť iba s Axelom, no nedal mu žiadne nové odpovede.

Čím ďalej tým viac som mala pocit, že tu chcel mať Axela iba kvôli tomu, aby ho mohol naštvať a rozhodiť.

„Prečo ťa upíri vyhnali?" Pokračoval Axel s otázkami.