Sen MMerky

Utekam ?

"Vstávame" zobudil nas krik nášho učiteľa.
Vyhrabala som sa z postele a zobrala si na seba nejaký pohodlný outfit.
Spoločne s Tinou a Thomasom sme sa vybrali dole na raňajky.
Po chvíli sme sa ocitli v autobuse ktory nas viezol do nejakého múzea.
Hned po tom ako sme tam prišli vedela som že to nebude dobrý nápad len spomienka na to že ma tam niekto z MMerov pozná ma desila.Po tom ako sme to s Marcusom ukončili sa spustila veľká vlna hejtu na moju osobu a fakt nechcem aby sa o tom dozvedela cela naša trieda.Mali sme 20 minút rozchod tak sme sa s Tinou rozhodli navštíviť nejake tie obchody.
"Vážne knihovna ?" neveriacky som pozerala na Tinu ktorá ma ťahala do prvého obchodu.
Okej prežijem to pozrie si nejake knihy a hned pôjdeme naspäť.
Ale to by nebola Tina keby sa mi nestratila.
"Oh prepáč mal som sa lepšie pozerať na cestu" spoznala som ten známy hlas Tinusa.
Bez slova som sa rýchlo pozbierala zo zeme a utekala rýchlo preč.
Ako som vybehla zbadala som Tinu pred obchodom a ona sa na mna nechápavo pozerala potom som jej to napokon všetko vysvetlila.
Len dufam že ma nespoznal hovorila som si sama pre seba.
Vybrali sme sa naspäť k autobusu a vrátili sa do "bezpečia " na hotel.
Zajtra ideme na obhliadku nejakého vzdelávacieho miesta.Konečne aspoň jedno miesto kde ich určite nestretnem.
Myslim že môžem byt rada že som stretla len Tinusa neviem ako by som reagovala keby tam bol Marcus.

Z pohľadu M&M

"Tinus bež ešte pre nejake knihy do knihovne aby sme ich mohli podpísať" povedal mi Marcus a ja som sa vydal hned pre knihy.Konečne sme dopísali našu knihy a už su skoro predané všetky prvé výtlačky.
Vošiel som do knihovne a obzeral sa po knihách.
"Oh prepáč mal som sa lepšie pozerať na cestu" neviem prečo ale zrazu som dostal taky divný pocit až neopísateľný.
Vrazil som do nejakého dievčata hnedé dlhé vlasy a dokonalý štýl.Bez slova sa vzala a utiekla preč.Ostal som tam stať ako obarený na takúto reakciu niesom fakt zvyknutý.
"Veľmi mi niekoho pripomenula ale to je asi blbosť " pousmial som sa nad svojimi myšlienkami.
Ani som si to neuvedomil a za Marcusom som sa vrátil bez tých kníh.
"Tinus ako vážne ? Kde su tie knihy ?" Mac prepadol do úplného záchvatu smiechu
"Ako fakt neviem čo zajtra odovzdáme výhercom v tom vzdelávaciom centre.
Napokon sme to nejako vyriešili a knihy sa nam do dvoch hodín podarilo aj podpísať.