Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

1. kapitola

Je 7 hodín večer. Môj 10-ročný brat Adam sa vyvaľuje na gauči pred televízorom a moja 16-ročná sestra Sophie je za počítačom. Rodičia sú v spálni a niečo si dohadujú. No a ja sedím v kresle a pozerám televíziu. Tento večer je dosť nudný. Vlastne ja nemám väčšinou čo robiť a tak sa často nudím. Práve som sa chystala prepnúť na iný program, keď do obývačky vtrhli rodičia s novou informáciou.

,,Pozajtra sa ide do Chorvátska!" oznámila nám mama s úsmevom. Neveriacky som sa na ňu pozrela. ,,To fakt?" opýtala som sa, aby som sa uistila, či si zo mňa rodičia náhodou neuťahujú. ,,Áno." odpovedal otec.

Usmiala som sa a obzrela som sa za seba. Súrodenci vôbec nevnímali novinku, ktorú som sa práve pred pár sekundami dozvedela. ,,Adam!" zakričala som na svojho mladšieho brata. ,,Čo je?" nevrlo odpovedal brat a nahnevane sa na mňa pozrel. ,,Ide sa do Chorvátska!",,Super." Adam nikdy nejavil záujem o cestovanie a jeho protesty a ironické poznámky boli na dennom poriadku. Sophie zareagovala až vtedy, keď som celú informáciu zopakovala druhýkrát. Odlepila oči od počítača a pozerala po nás, ako keby sme prišli z inej planéty.

,,Do Chorvátska? Kedy?" dychtivo sa opýtala Sophie. Rada cestovala, rovnako ako ja. Boli sme z jednej krvi. ,,Pozajtra," odpovedala som namiesto rodičov. Sophie od radosti vykríkla. ,,Prepáčte prosím, to len od šťastia."

Sophie sa znova vrhla k počítaču a začala si vyhľadávať informácie o Chorvátsku. Ja som nepotrebovala študovať celú Wikipédiu 2 hodiny. Veď potom aj tak na všetko zabudnem, čo bolo u mňa bežné. Vyšla som hore schodmi do svojej izby a zavrela som dvere. Srdce mi od toľkej radosti skákalo vzrušením. Potrebovala som sa upokojiť a zároveň odreagovať. Zobrala som zo stolíka telefón, ľahla som si na posteľ a pustila si hudbu. Bolo pol ôsmej. Rozhodla som sa ísť si popri počúvaní hudby prečítať niečo na Wattpad, čo je zatiaľ moja najobľúbenejšia stránka.

Keď som dočítala asi 3 kapitoly, bolo pol deviatej. Vypla som hudbu a zišla som dolu schodmi. Sophie bola stále pri počítači a Adam spal na gauči. Typický večer v našej rodine. Nedokázala som prestať myslieť na to, čo všetko zažijeme v Chorvátsku. Bola to úžasná predstava. More, vlny, západ slnka... Moje snívanie však skazil fakt, že v tomto dome budem musieť vydržať ešte 1 celý deň do odchodu na dovolenku.

Napustila som si do pohára vodu z vodovodu a opatrne som s plným pohárom vyšla hore do izby. Povedala som si, že najlepšie sa odreagujem čítaním. Tak som náhodne vzala knihu, ktorá mi prišla pod ruku ako prvá, sadla som si na posteľ a čítala som. Asi po polhodine ma to však prestalo baviť. Odložila som knihu a pozrela som sa na hodiny, ktoré viseli na stene oproti mojej posteli. Bolo deväť hodín. Štvalo ma, že ten čas sa tak vlečie. Po pár minútach premýšľania som sa rozhodla ísť spať. Zišla som dole do kúpeľne, aby som si umyla zuby. Ešte som rodičom povedala dobrú noc a už po tretíkrát som vyšla hore do izby. Zavrela som dvere, zaliezla som pod perinu a vypla som nočnú lampu.

Okolo mňa sa rozhostila tma. Všade bolo ticho. Nechcelo sa mi spať, pretože som mala veľa energie. Nakoniec som však zaspala.

Ahojte, je tu prvá kapitola mojej prvej knihy - Modrá lagúna! Dnes vyjde možno ešte jedna kapitola, pretože mám na písanie veľa času a celkovo mám také ,,produktívne prázdniny" :D Avšak mám dosť práce s písaním článkov na môj CZ blog, takže sa môže stať, že jeden deň nevyjde kapitola... Dúfam však, že sa vám môj prvý výtvor páčil :D

Ďakujem za každý vote a komentár :D

Vaša Sia