Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

26. kapitola

,,Povedala si, že to nie je tvoj priateľ!" poznamenal Luis. ,,No vieš... pre lásku je človek ochotný aj klamať." povedala som múdrym hlasom a usmiala som sa na Alexa. Ten mi úsmev opätoval.

,,Zviaž ho!" prikázal Luis Marcovi, ktorý medzitým už stihol prísť aj s lanom v jednej a so zbraňou v druhej ruke.

Prekvapivo som sa pozrela na Alexa, ktorý sa z miesta nepohol ani potom, čo k nemu prišiel Marco. Ten sa už-už chystal Alexa zviazať, keď ho Alex zrazu kopol do nohy tak silno, že sa Marco zvalil na zem. Alex mu uštedril ďalšiu ranu do tváre. Pousmiala som sa nad tým, aký je Alex odvážny. ,,Tak dosť!" ozval sa Luis a odtiahol ruku s nožom odo mňa preč. Zbraňou neustále mieril na Alexa. Luis položil nôž a vzal lano, ktoré mal jeho spolupracovník ležiaci na zemi v pravej ruke. ,,Ostaň stáť, lebo strelím!" vyhrážal sa Luis. Alex poslúchol a ostal stáť na mieste. A skôr, než stihol Alex čokoľvek urobiť alebo povedať, Luis ho už zväzoval lanom. ,,ALEX!" zakričala som naňho. ,,Sklapni!" povedal Luis a namieril na mňa svoju zbraň. Okamžite som stíchla.

Luis Alexa doviedol ku mne. Na chvíľu ho pustil, ale zbraň mal na neho stále namierenú. Zobral ďalšiu stoličku a položil ju za mňa, avšak opačne, ako bola tá moja. ,,Sadni si!" prikázal Alexovi Luis. Alex nemal na výber. Sadol si na stoličku a Luis ho zviazal presne tak ako mňa. Potom odišiel.

,,Prečo... si sem prišiel?" ozvala som sa, keď sme v miestnosti boli už len my dvaja. ,,Pretože ťa milujem a chcem ťa zachrániť. A to sa aj stane. Ver mi." Alex hovoril veľmi dôverným tónom, avšak ja som si nevedela ani len predstaviť, kto a ako by nás odtiaľto mohol dostať.

,,Prepáč." povedal Alex. Nerozumela som mu. Ale on ešte neskončil. ,,Mal som do toho vrtuľníku ísť s tebou. Teraz by sme nemuseli byť tu, zviazaní na stoličkách a pripravení na smrť." ,,To je v pohode." ozvala som sa.

Túto chvíľku melanchólie prerušil Luis, ktorý sa vedľa nás postavil. Obaja sme na neho upreli zrak. ,,Takže... koho mám zabiť ako prvého?" opýtal sa, obzerajúc si svoju zbraň. Následne sa na nás zahľadel.

Nikto z nás neodpovedal.

Luis zobral Alexovu stoličku a odtlačil ju predo mňa. V Alexových očiach som videla jeho ospravedlňujúci pohľad.

,,Myslím, že by bolo lepšie zabiť tvojho priateľa, aby si videla, ako ti pred očami zomiera..." povedal záhadne Luis. Ja som nesúhlasila. ,,Ak chceš zabiť Alexa, najprv zabi mňa. Alebo zabi mňa a Alexa nechaj ísť." povedala som hrozivo. Pre Alexa som bola ochotná riskovať aj život. A teraz moja chvíľa práve nastala.

,,Ó, slečna sa chce obetovať... Aké dojemné!" povedal ironickým hlasom Luis a potom dodal: ,,Dvíhal by sa mi z toho žalúdok, keby som neprežíval najkrajšiu chvíľu môjho života!" Luis namieril svoju už nabitú zbraň na Alexa. Zatvorila som oči. Nechcela som vidieť, ako môj priateľ predo mnou zomiera. Vyronila som pár sĺz.

Odrazu som z diaľky počula prichádzajúce auto, ktoré sa k nám rýchlo približovalo. ,,Čo dočerta...?!" naštvane povedal Luis. Keď auto vošlo do obrovskej miestnosti, spoznala som, že je to otcove auto. Prišiel ma (teda nás) zachrániť! Luis okamžite začal na auto strieľať. Chcel trafiť gumy, ale to sa mu nepodarilo. Nakoniec mu došli náboje. ,,Dopekla!" zahromžil znovu. Z auta vyšli otec s mamou. Otec mal zbraň, z čoho som bola prekvapená. Podal mame nôž, aby rozrezala lano, ktoré sme mali na rukách. Luis sa nepohol z miesta.

Mama nás oboch vyslobodila a ja som ju objala. Predstavila som jej Alexa: ,,Mami, toto je Alex. Môj hrdina, ktorý riskoval život a prišiel ma sem zachrániť. No ale nakoniec ste to urobili vy..." zasmiala som sa spolu s Alexom. Mama nás odviedla k autu. Vnútri na mňa čakala Sophie. ,,Monika!" zvolala sestra a objala ma. Následne aj Alexa a to ešte sôr, než stihol niečo povedať.

Luis sa rozbehol po nový zásobník, ale to už otec nastupoval do auta a viezol nás preč. Stihla som ešte vidieť Luisa, ako vybehol z dverí, ale už po nás nestihol vystreliť. Ja som mu len vyplazila jazyk a potom som sa už sústredila na mamu, ktorá sa nás všeličo pýtala.