Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

4. kapitola

Nastal deň D. Deň, v ktorý sa vyráža na dovolenku! Tieto vety ma po prebudení napadli ako prvé. S radosťou som vyskočila z postele a pozrela sa na hodinky. ,,Čože? Pol deviatej?" povedala som prekvapene. Rýchlo som si učesala vlasy a zbehla som dole schodmi. Ani som nestihla povedať ,,Dobré ráno" a mama už spustila: ,,Choď sa umyť, prezliecť, tu máš raňajky a keď sa naješ, daj sem dole kufor, dáme ho do auta." Fú! Príliš veľa povinností naraz. Zrejme sme nestíhali, tak som rýchlo letela do kúpeľne. Potom som sa prezliekla, v kuchyni som si sadla ku stolu a vrhla som sa na omeletu s paradajkami.

Po raňajkách som vyšla do izby po kufor. Nebol nejako extra ťažký ani veľký, mala som tam len pár vecí, a tak som ho s ľahkosťou zniesla dole po schodoch. ,,Dobre Moni, choď si sadnúť do auta." rozkázala mama a ja som ju samozrejme poslúchla. Vždy rada sedím na ľavej strane, takže tam som si sadla aj dnes. Vedľa mňa sedela Sophie a napravo bol Adam. Šoférovala mama.

Keď rodičia dali do kufra všetky batožiny a potrebné veci, nastúpili aj oni a rozkázali nám, aby sme sa pripútali. Ja a Sophie sme okamžite reagovali, s výnimkou Adama, ktorý mal oči prilepené na veľkej obrazovke tabletu. ,,Adam, pás!"zahromžila Sophie. Adam nakoniec zareagoval a zapol si pás.

,,Máme všetko?" opýtala sa mama, keď štartovala auto. ,,Myslím, že áno." odpovedala som. ,,Fajn, tak teda ideme!"Pri maminých slovách som odložila telefón a pohľad som uprela von oknom. Dokážem sa celé hodiny pozerať von oknom a obdivovať prírodu bez toho, aby som sa unavila. Takže aj teraz som sa pozerala na okolité stromy a autá. Na autá som sa mimoriadne sústredila, hľadala som totiž moju obľúbenú značku -Mustanga- z môjho najobľúbenejšieho seriálu. Kedysi som totiž videla párkrát Mustangy na Slovensku, dokonca aj tu na južnom. Ďalšie 2 hodiny sa však žiaden neobjavil. Alebo išiel práve vtedy, keď som sa nepozerala.

Adamovi bolo pravdepodobne už dlho, keď odrazu pustil hudbu. Jeho obľúbený žáner bol rock. Ten ja veľmi nemám rada, tak som Adamovi povedala: ,,Vypni to!" Ten na môj príkaz však nereagoval. ,,Tak fajn..." pomyslela som si, vytiahla som telefón, pustila som singel Girlfriend od Avril Lavigne, ktorú som zbožňovala a zvuk som pridala takmer na maximum, takže som prehlušila žáner s názvom ,,Ada-rock". Spolu so Sophie sme hneď začali spievať, keďže Avril bola naša najobľúbenejšia speváčka. Mali sme toho veľa spoločného, takže som mala konečne okolo seba človeka, s ktorým si rozumiem.

Adam nad tým všetkým len prevrátil oči a svoju hudbu vypol. Keď už nás spievanie prestalo baviť, aj ja som konečne vypla hudbu a vtedy mi prišla správa od Emmy. Rýchlo som ju otvorila, dúfajúc, že je to niečo pozitívne. Na displeji som uvidela: ,,Ahoj, ako sa máš? Mame je už lepšie :)" Vydýchla som si a odpísala som jej.

Bol už takmer večer, keď som si s Emmou dopísala. Bolo mi divné, že som bola unavená, tak som si nejako oprela hlavu o operadlo. Vyzerala som fakt divne. Približne o pol hodinu som zaspala.

Keď som sa zobudila, Adam aj Sophie spali. Boli sme v Maďarsku. Obzerala som si budovy a všetko možné, na čo sme cestou natrafili. Bola to však nuda, tak som vzala mobil a zahrala som si moju obľúbenú hru Tomb Runner. Potom som si znova začala písať s Emmou.

Prepáčte, že to takto preskočím, ale čo mám písať o nudnej ceste do Chorvátska? :D

Konečne sme prišli do Chorvátska. Trvalo nám asi večnosť, kým sa nám podarilo nájsť hotel, v ktorom sme mali byť ubytovaní. Nakoniec sa nám to však podarilo. Batožinu sme ešte nechali v aute a rodičia sa vybrali na recepciu. Do auta sa vrátili s kľúčami a letákom o hoteli a celkovo o Chorvátsku. ,,Vystupovať!" rozkázal otec a tak som vystúpila. Sophie musela Adama takmer vytlačiť z auta, aby sa pohol. Mama mi z kufra podala môj kufor (zaujímavá veta, však? :D).

Chodili sme po hoteli a hľadali našu izbu s číslom 43. Hotel to bol veľký, s krásnym výhľadom na more a každá izba mala obrovskú terasu. Našli sme našu izbu, odomkli sme a vybalili sme sa. Prvá vec, ktorú som z kufra vytiahla, bola kniha. ,,Idem otestovať gauč!" povedala som pobavene, zvalila som sa na gauč a začala som čítať. Ostatné veci som nechala na rodičov, aj tak by som im len zavadzala.

Keď boli všetci vybalení, mama sa opýtala: ,,Čo keby sme sa išli niekam prejsť?" Jej otázku som zámerne ignorovala. Sophie však odpovedala za mňa: ,,Fajn, poďme!" energicky sa zodvihla z kresla a ťahala ma z gauča. ,,Čo stváraš? Veď sa stadeto skydnem!" zasmiala som sa. Nakoniec som vstala sama a prezliekla som si veci, pretože som bola celá spotená. Áno, až také veľké teplo bolo.

Bonjour! Je tu ďalšia, už štvrtá kapitola (za 2? 3 dni? :D)! :D Bohužiaľ je kratšia ako som ju chcela napísať pôvodne, pretože keď sa mi stránka načítala znovu, všetko, čo som napísala, sa vymazalo. Nechápem, ako je to možné. Ale aj tak má táto kapitola aj s týmto, čo tu teraz píšem a vy to tu teraz čítate, vyše 900 slov, presnejšie 941 :D Tu som to zámerne ,,roztrhla", pretože ďalšiu kapitolu chcem napísať o tom, ako sa Monika s rodinou prechádzali po pláži a čo všetko robili. Možno ju stihnem napísať ešte dnes, možno nie :D Každopádne sa na ňu môžete tešiť :D Inak, bola by som rada, keby ste mi do komentárov napísali ÚPRIMNÝ názor na knihu. Či sa vám páči alebo čo by som mala zmeniť. Alebo napíšte, čo si myslíte, ako to dopadne. Zatiaľ ahoj a díky za každý vote a komentár: :*

Sia