Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

5. kapitola

Pomaly sme sa prechádzali popri mori. Sophie civela na more, akoby videla jednorožca. Adam -ako vždycky- hľadel na tablet a hral nejakú blbú hru o zombíkoch. Takže sa raz takmer skydol na zem. Ja som bola ticho a kráčala som za rodičmi. Tí ešte aj na dovolenke riešili veci ako napríklad pôžička a podobné veci.

Takto sme kráčali asi 10 minút, keď sme prišli k ostrej zákrute. Rozmýšľala som, či tam náhodou nebude nejaký útes a náhodou na nás nevyskočí nejaký žralok :D. Prešli sme zákrutu, ale nebol to útes. Bola tam úplne jednoduchá cestička k ďalšej zákrute a tak ďalej.

Zase preskakujem...

Keď sme prišli do hotela, už sa pomaly stmievalo. Keďže som ešte stále nevedela, na ako dlho sme sem vlastne prišli, spýtala som sa na to mamy. ,,Na týždeň." povedala mi a ja som v tej chvíli takmer zvýskla od šťastia. Zobrala som si knihu a chcela som si sadnúť na gauč, ale tam už ležal Adam. Ten mi len vyplazil jazyk a zapol telku. Zamračila som sa a sadla som si vedľa Sophie.

Keď sa zotmelo už úplne a ja som začínala byť unavená, rozhodla som sa ísť osprchovať a ísť spať. Bolo to síce skoro, ale bolo mi to úplne jedno. Tak som sa osprchovala a ľahla som si na moju posteľ. Zaspala som však až vtedy, keď už išli spať aj rodičia, zhasli svetlo a všade bolo úplné ticho a tma.

Ráno, keď som sa zobudila, nikto ešte nebol hore, hoci slnko už svietilo. Nebavilo ma čakať, kým sa niekto zobudí (hoci som to mala vo zvyku), tak som potichu vstala z postele, vlasy si stiahla do gumičky a išla som do kúpeľne. Umyla som si zuby a keď som sa vrátila, mama už bola hore. ,,Dobré ráno!" ,,Ahoj! No ako si sa vyspala?" opýtala sa ma mama, ktorá vyzerala, že ešte spí. ,,Fajn," odpovedala som jej s úsmevom. Prezliekla som sa - dala som si rovno plavky a na to biele tielko a žlté kraťasy.

Keď konečne všetci vstali, mama začala robiť raňajky - rožok s nátierkou a nakrájanou paradajkou. Moje obľúbené jedlo. Dojedla som ako prvá a ešte chvíľu som sedela pri stole. ,,Je tu fajn," rozmýšľala som v duchu, ,,ale škoda že tu nemám svoju izbu..." sklamane som skonštatovala. Mama povedala, že dneska pôjdeme na pláž. ,,No fasa, prvý (vlastne druhý) deň a už na slnku!" Začala som z tohto miesta mať veľmi zlý pocit a nevedela som prečo. Každopádne som to musela zistiť.

Mama pobalila do jednej tašky všetko, čo sme potrebovali. Zamkli sme izbu a vyšli sme z hotela. Rýchlym krokom sme išli na pláž. Nechápala som, prečo sme sa vždy museli niekam tak ponáhľať. Veď na kúpanie máme celý deň!

Prišli sme na pláž a hľadali sme miesto, kde si zložíme svoje veci. Bolo tu asi milión ľudí, doslova hlava na hlave. Nakoniec sme nejaké malé miesto našli a zložili sme si veci. Ja som si dala svoj biely klobúk s čiernou mašľou na boku a natrela som sa opaľovacím krémom. Sophie mi pomohla natrieť chrbát.

Len tak sme ležali, keď sa ma mama opýtala: ,,Nejdeš do vody?" ,,Teraz nie, možno o chvíľu." odpovedala som jej a bez slova som ležala ďalej. Mama však vstala a do vody išla. Ja som ju zatiaľ len pozorovala.

Sophie sa ma opýtala: ,,Predsa nejdeš?" Rozmýšľala som. Nechcela som, aby tam bola takmer sama. Nuž som sa bez odpovede zdvihla a pomaly som vstupovala do vody. Samozrejme, bola studená, čo som mohla čakať? V tej spare to však bolo príjemne osviežujúce. Ponorila som sa až po krk a vtedy na mňa Sophie vyšplechla vodu. Opätovala som jej to. Asi 10 minút sme na seba špliechali vodu a bláznili sa, keď do vody skočil Adam a vodná spŕška nás neminula. Smiali sme sa ako divé, keď sme si všimli, že Adama nevidíme. Ponorila som sa a hľadala som ho. Samozrejme, že bol pod vodou, chcel si z nás len vystreliť.

O chvíľu sme boli vo vode už všetci. Mama si išla zaplávať trochu ďalej, kde nie je toľko ľudí, no a my ostatní sme sa len tak rozprávali.

Bonjour!
Táto kapitola je síce trochu kratšia ako tá včerajšia, ale čo som vám sľúbila, to som aj dodržala - kapitola je na svete! :D
Lucy, díky že tento môj výtvor čítaš, si asi moja jediná readerka :D
Ďakujem za každý vote a komentár :*

Sia