Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

22. kapitola

Keď sme prišli do hotela, išla som do sprchy a zabuchla za sebou dvere. Nedokázala som myslieť na nič iné, len na Alexove slová a na zážitky, ktoré sme spolu prežili. V sprche som plakala asi dvakrát.

V spálni som sa zvalila na svoju posteľ a hoci mi bolo teplo, zakryla som sa až po hlavu. Otec, mama a Sophie vstúpili do spálne. ,,Choďte preč! Chcem byť sama!" vyhnala som ich preč skôr, než ktokoľvek z nich stihol čo i len otvoriť ústa. ,,No tak... Povedz nám, čo sa stalo a dáme ti pokoj." Pozrela som sa na mamu. ,,Sľubujete?" ,,Sľubujeme." oznámili všetci traja. Tak som zo seba odrhnula prikrývku a posadila sa. Všetci sa okolo mňa zhromaždili.

Začala som im rozprávať, čo všetko som s Alexom zažila. Ako som od neho dostala svoj prvý bozk, ako sme sa prechádzali pri brehu mora... a keď som začala rozprávať to, ako prišiel vrtuľník a Alex zostal na tom ostrove sám, znova ma zalial pocit ľútosti. Bála som sa oňho. Bála som sa, že sa mu niečo stane.

Všetci sa ma snažili utešiť, ale márne. ,,Už som vám povedala, čo sa stalo, tak ma už nechajte!" Na môj príkaz všetci odišli a ja som sa znova hodila na posteľ.

Vyrušila ma Sophie. ,,Len som ti chcela... povedať, že si si tu zabudla mobil." ,,Viem. Nechala som ho tu naschvál." Sophie mi podala môj vybitý mobil. Zapla som ho na nabíjačku a znova som sa zakryla. Bola som z toho všetkého taká unavená, že som čoskoro zaspala.

Ahojte! Viem, že je to krátka kapitola, ale v ďalšej kapitole chcem opísať cestu domov z Chorvátska, takže som to ukončila takto skoro :) Pri minulých dvoch kapitolách som na záver nepísala nič, pretože som sa z tej sad atmosféry rozplakala aj ja xD Nechápem, ako som dokázala vytvoriť taký smutný odchod z ostrova :D... Navyše mi neprišlo práve najvhodnejšie tú atmosféru rušiť mojím blbým popisom, ktorý doteraz visel pod každou kapitolou :D Každopádne dúfam, že sa vám kapitola páčila a díky za každý vote a komentár!

Sia