Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

18. kapitola

Sophie
Prvá vec, ktorú som po príchode do hotela urobila, bola, že som v spálni prešla k oknu a sledovala som more. Vtedy som sa z toho okna pozerala prvýkrát. Bol to krásny pohľad, hoci mi vo výhľade trochu zavadzali palmy, ale to mi bolo jedno. Dôležité bolo, že som mala dobrý výhľad na loď.

Zahľadela som sa do diaľky. Nablízku som nevidela žiadny ostrov. Nedokázala som si predstaviť, aká vzdialenosť musí byť odtiaľto až na ostrov, kde sa nachádzala Monika.

Pri premýšľaní ma niečo napadlo. Nemôže tu byť predsa len jedna loď! Ak ich je tu viac, môžme sa dostať na ostrov!

Ale na chvíľu som zaváhala. Keď sme sa prechádzali popri pláži, žiadnu inú loď som nevidela. A takisto ani cestou k našej známej (a pokazenej) lodi.

,,Za pokus to stojí..." povedala som si a išla som za mamou do obývačky. ,,Mami? Môžeš... na chvíľu?" opýtala som sa. ,,Jasné, idem..." odpovedala mama s úsmevom.

V spálni za nami mama zavrela dvere. ,,Čo sa deje?" opýtala sa a sadla si ku mne na posteľ.

Nevedela som, ako začať.

,,Nemala by byť... tu na okolí ešte aspoň jedna loď, ktorá chodí na ten istý ostrov, kde je Monika?" Mama sa na chvíľu zamyslela. ,,No to neviem, ale môžem zavolať vedúcemu a spýtať sa ho." ,,A spýtaj sa tiež, či je loď opravená." ,,Sophie..." Nestihla dopovedať. Hodila som na ňu vražedný pohľad. ,,Už idem..." oznámila matka a vyšla z miestnosti.

Víťazoslávne som sa usmiala. Vždy som svojím pohľadom vedela presvedčiť kohokoľvek o čomkoľvek. Mala som vrodený talent.

Zo stolíka som zobrala svoju obľúbenú knihu a aby som sa odreagovala, začala som čítať.

Monika
Pokračovala som vo svojej ,,obchôdzke divočinou". Nemala som tušenie, kde by sa mohol Alex nachádzať. No aj keby som sa chcela presvedčiť, či je na pláži, nemohla by som tam ísť, pretože som vôbec nevedela, kde práve som. Neprestávala som však dúfať, že Alex je v poriadku.

---

Po asi hodine márneho snaženia som uznala, že to nemá význam. Ak bude Alex dostatočne vytrvalý, nájde ma. Vyčerpaná som sa znovu zvalila na zem. Z toho behania som bola unavená. Hlava mi skĺzla na zem vlhkú od mora. Ani som nevedela ako, a zaspala som.

Hello!
Viem, že je to krátka kapitola, ale dnes vyjde ešte min. jedna, takže sa máte na čo tešiť :D
Už viac ako 150 prečítaní a č. 10 v kategórii Dobrodružné!
Ste best!
Ďakujem za všetko :*
A tiež za každý vote a komentár k tejto kapitole! :D

Sia