Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

2. kapitola

Ráno som sa zobudila do slnečného rána. Pozrela som sa na hodiny. Bolo už pol desiatej. O tomto čase vstávam bežne, takže som sa zošuchla z postele a rukami som si ledabolo uhladila vlasy. Zobrala som mobil a spravila som si rannú selfie, na ktorej som vyzerala ešte pomerne ospalo. Fotku som dala na Facebook a do popisu som napísala: ,,Ranná selfie - ide sa na dovolenku!" Až po zverejnení som si všimla pár nevybavených žiadostí o priateľstvo. Všetky som prijala.

Chvíľu som si pozerala fotografie a komentáre na Facebooku. Dala som zopár likeov, napísala som aj nejaký ten komentár. Práve keď som sa chystala odhlásiť, niečo -alebo skôr niekto- ma vyrušil.

,,Monika, raňajky!" zakričala na mňa Sophie. Povzdychla som si a odložila som mobil. Zišla som dolu po schodoch. V kuchyni na mňa už všetci čakali. ,,Čo máme na raňajky?" opýtala som sa a ponaťahovala som sa. ,,Palacinky!" Adam mi ako blázon otŕčal pred nosom tanier s čokoládovými palacinkami. ,,Daj to preč!" napomenula som svojho brata. Na moje prekvapenie ma poslúchol. Adam nebol ten typ chlapca, ktorý by si -citujem- ,,dal rozkazovať dievčatami". Sadla som si ku stolu, kde som už mala pripravený príbor a tanier s dvomi chutnými palacinkami. Rozhodla som sa nebyť také prasa a jesť príborom.

Raňajky som dojedla ako prvá. Mala som vo zvyku vždy umyť riad, keď bolo treba. Teraz však mama povedala: ,,Nechaj to tak, umy sa a choď sa hore pobaliť." ,,Prečo sa vždy balíme o deň skôr? Nemôžeme sa baliť ráno, keď budeme odchádzať?" opýtala som sa otrávene. ,,Nie. Netreba nič nechávať na poslednú chvíľu!" odpovedal otec. On bol vždy ten typ človeka, ktorý sa nechcel stresovať. Potreboval mať všetko do bodky naplánované.

Na mamin príkaz som sa teda išla umyť a potom som vyšla hore do izby, aby som sa pobalila. Vôbec sa mi do toho nechcelo, ale chcela som to mať čo najskôr za sebou. Tak som spod postele vytiahla veľký kufor s kolieskami a začala som sa baliť. Základnou výbavou bol opaľovací krém, slnečné okuliare, klobúk, plavky, telefón a samozrejme nejaká kniha. ,,Dúfam, že na hoteli bude Wi-fi" pomyslela som si. Cítila by som sa mizerne, keby som na dovolenke nemohla byť v kontakte so svojími ,,internetovými priateľmi".

Keď som bola konečne pobalená, začula som Sophie, ako klope na dvere mojej izby. ,,Ďalej," zakričala som. Do mojej izby nečakane vletela Sophie a bez opýtania sa zvalila na moju posteľ. ,,Aj ty sa tak tešíš?" opýtala sa s radosťou v hlase Sophie. ,,Samozrejme," zasmiala som sa. ,,Konečne vypadneme z tohto mestského života..." zasnívala som sa. ,,Ozaj, na ako dlho tam pôjdeme?",,Neviem, nepýtala som sa." zosmutnela Sophie. ,,Dúfam, že aspoň na týždeň," povedala som a ľahla som si vedľa Sophie. Chvíľu bolo ticho. ,,No dobre, tak ja idem. Čus!" povedala Sophie. ,,Au revoir!" pobavene som jej odpovedala.

S dobrou náladou som zišla dolu po schodoch. Keď som sa vybrala k televízii, zakričala na mňa mama: ,,Moni? Už si pobalená?" ,,Ááánooo!" odpovedala som jej. Nestihla som sa však ani pohnúť a mama už pokračovala: ,,Tak poď pomôcť mne!" sklonila som hlavu. ,,Tak fajn..." zašomrala som a začala som baliť.

Keď som skončila, vyšla som do izby, dúfajúc, že ma už nikto nebude vyrušovať. Mala som na Wattpade rozčítanú knihu a chcela som vedieť, ako to dopadne.

Keď som čítala knihu, niečo ma napadlo. Pokúsila som sa napísať svoju prvú kapitolu na Wattpad. Na moje prekvapenie, išlo mi to celkom dobre. Čas som ani nevnímala. Keď som skončila, boli už 2 hodiny. Vtedy mi prišla správa od mojej BFF Emmy: ,,Ahoj. Môžeš ísť von?" ,,Áno." odpísala som jej. Dohodli sme si miesto a čas a ja som bola pripravená na stretnutie s Emmou, ktorú som nevidela už dlho. Otvorila som skriňu a premýšľala, čo si oblečiem. Nakoniec som sa rozhodla pre krátke červené tričko a biele legíny s čipkou. Zišla som dolu po schodoch a všetkým som oznámila: ,,Idem von s Emmou, čakajte ma okolo šiestej." otočila som sa, aby som si overila, či ma všetci počuli. ,,Dobre zlato." usmiala sa mama a ja som vyšla von.

Emma ma už čakala pred domom. ,,Ahoj, Emma," objali sme sa a povedali sme si, čo máme nové. Rozhodli sme sa, že sa prejdeme po parku.

A druhá kapitola je na svete! :D Nečakala som, že napíšem hneď vyše 700 slov :D Čo myslíte, čo sa stane v parku? Stretnú tam niekoho ďalšieho? A aká bude cesta na dovolenku? Nie, nie, to už predbiehame! :D

Každopádne, ďakujem za každý vote a komentár! :D

Vaša Sia