Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

8. kapitola

Monika
Vybrala som sa pohľadať nejaké konáre a lístie, aby som si postavila prístrešok. Našla som aj zopár na zemi porozhadzovaných takých tých dlhých listov z palmy, tak som niekoľko vzala. Povedala som si, že každá drobnosť sa zíde.

Môj zdravotný stav sa zlepšoval. Už ma tak nebolela hlava, takže som presne vedela, kde som a aj prečo. No stále mi v hlave vŕtala jedna vec: Kto -alebo skôr čo- ma zhodilo na zem? ,,Možno to bol tiger..." pomyslela som si. Každopádne som to musela zistiť. Ak sa na tomto ostrove nachádzajú nebezpečné zvieratá, musím sa v prípade útoku vedieť brániť.

Sophie
Sedela som v kresle. Bola som strachom celá bez seba. Čo ak sa Monike niečo stane? Ona bola asi jediná, s kým som si v tejto rodine rozumela najviac.

Otec neustále volal na políciu a nechcel sa upokojiť. ,,Podarilo sa!" oznámil nám napokon po dlhom telefonáte. ,,Budú Moniku hľadať." Po týchto slovách sa mi neskutočne uľavilo. Začala som mať čoraz väčšiu nádej, že Monika sa domov vráti živá a zdravá.

Po asi štvrť hodine strávenej v hotelovej izbe sme sa chceli vybrať loďou naspäť na ostrov. No keď sme prišli k informačnej tabuli, čakalo nás nemilé prekvapenie. Bolo tam napísané:
,,Z TECHNICKÝCH PRÍČIN ZATVORENÉ!" Vtedy sa mi pred očami -a tiež v mysli- zrútil celý svet. ,,Prečo práve teraz?" hovorila som si v duchu. Pomaly a nenápadne som zdrvená kráčala naspäť do hotela. Rodičia sa ma čosi pýtali, ale ja som nemala to srdce, aby som im odpovedala. Stále som mala pred očami zúfalú Moniku, ktorá bojuje o holý život.

Monika
Skúmala som ostrov do posledného centimetra. Lenže všetko čo som našla, bola stará jaskyňa a zopár nezvyčajných pálm. Bola som pri jaskyni, keď som začula divný zvuk. Znelo to ako rev tigra. Opatrne som kráčala smerom preč od jaskyne. Skryla som za veľký krík a sledovala okolie. Odľahlo mi, keď som zistila, že naokolo nie je žiadne divé zviera. S úľavou som sa otočila, ale za mnou stál tiger. Predpokladala som, že to bol samec, pretože na samicu bol priveľký. Srdce mi hlasno bilo. Po prvý krát v živote som zažila skutočný strach. Ani som sa nepohla.

Tiger sa ku mne o krok príbližil a vyceril na mňa svoje veľké zuby. Ak by som sa pohla, zaútočil by na mňa. Tak som tam stále stála a rozmýšľala. ,,Bol to on?" položila som si túto otázku, v tento deň už druhýkrát. Niečo ma napadlo. Pozrela som sa na svoje rameno. Videla som tam krvavé škrabance od pazúrov. Až doteraz som žiadnu bolesť necítila, no pohľad na to zranenie ma fakt zabolel.

Takže, tu to ,,odtrhnem" a zvyšok sa dozviete v ďalšej kapitole :D Som zlá, ja viem :D Ale už musím pomaly končiť, tak som túto kapitolu ešte rýchlo napísala a zverejnila. Snáď sa vám to napätie páčilo a snáď som vám neskazila náladu :D Možno dnes ešte niečo napíšem. Zatiaľ ahoj :*

Sia