Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

9. kapitola

Sophie
Znova sme sa vrátili do hotelovej izby. Bola som veľmi rozrušená. Išla som sa osprchovať a ľahnúť si do postele. Nedokázala som prestať myslieť na Moniku. Veľmi som sa o ňu bála. Po chvíli som zaspala.

Monika
Napätie medzi mnou a tigrom bolo neskutočné. Znova som sa na neho zadívala. Z jeho očí sršala nenávisť a chuť zaútočiť. Tiger sa pohol a pomaly sa ku mne začal približovať. Pozorne som si všímala každý jeho pohyb. Začala som opatrne cúvať dozadu. Odrazu tiger vyskočil. Ja som sa zdesene otočila a rozbehla som sa preč.

Bežala som ako život. Nevedela som, kam idem. Len som bežala a bežala. V tej chvíli ma niečo napadlo. Bleskovo som odbočila doprava a bežala som ako odušu ďalej. Zastavila som sa až vtedy, keď som už nevládala bežať ďalej. Mala som pocit, že zomriem od nedostatku dychu a vyčerpania. Otočila som sa. Tigra som už našťastie nikde nevidela. Prišla som k najbližšej palme a vyčerpaná som sa zošuchla na jemný biely piesok.

Sophie
Keď som sa zobudila, bol už večer. Hneď som si spomenula na Moniku. Dúfala som, že je v poriadku. Zodvihla som sa z postele a zobrala mobil. Batéria bola takmer vybitá. Všimla som si, že mám správu. Bleskovo som ju otvorila s nádejou, že je od Moniky. No nebola. Bola od Adama. Neprišlo mi to vôbec vtipné. Nakukla som do vedľajšej miestnosti, kde boli rodičia spolu s Adamom a v iróniou v hlase som povedala: ,,Fakt vtipné!" Adam sa nad tým len zasmial a oči znova uprel na veľkú obrazovku televízora. Ja som zaliezla späť na posteľ a rozhodla som sa zavolať Monike. Predtým mi to vôbec ani len nenapadlo. Vytočila som jej číslo a čakala som. Keď telefón začal zvoniť, začula som z vedľajšej izby Monikin telefón. Nechala si ho tu.

Zronená som telefón hodila na posteľ a zakryla som sa. Do izby vstúpila mama a sadla si ku mne na posteľ. Aj ja som sa posadila. Chvíľu bolo ticho, no nakoniec som sa ozvala ako prvá. ,,Myslíš, že ju nájdu?" ,,To dúfam." odpovedala mi mama. V týchto chvíľach bolo ťažké sa usmievať, napriek tomu, že sa o to mama pokúšala. ,,Monika je dobré dievča. Poradí si, kým ju polícia nájde." ,,Kým ju polícia nájde, Monika môže byť už mŕtva!" povedala som so strachom v očiach.

Keď mama odišla, telefón som zapojila na nabíjačku a znova som si ľahla.

Monika
Keď som sa konečne upokojila a nabrala druhý dych, vstala som a vybrala som sa smerom na pláž. Síce som nevedela, ktorým smerom je pláž, ale tušila som, kam mám ísť.

Po dlhom blúdení sa mi podarilo nájsť cestu na pláž. Prechádzala som sa sem a tam a úpenlivo som si želala, aby ma niekto z tohto krutého zovretia divočiny zachránil. Išlo mi o život a ja som nevedela, ako dlho a či vôbec to tu prežijem. Ja som však bola odhodlaná bojovať, hoci pri príchode som pri sebe nemala absolútne nič. Nachádzala som sa na ostrove odrezanom od zvyšku sveta, takmer ma zabil tiger, začínala som mať hlad, pravdepodobne som tu úplne sama, a čo bolo najhoršie, pomoc stále neprichádzala.

A toto všetko sa stalo len kvôli mne. Keby som sa neodtrhla od skupiny a dávala si pozor, nič z tohto by sa nestalo. Sophie sa určite ide zblázniť od strachu a rodičia tiež. A za to všetko som mohla ja.

Začala som sa v duchu nenávidieť. Stále dookola som si pripomínala tú istú chybu. Ten moment paniky, keď som zistila, že nikto naokolo mňa nie je.

Ako som tak spomínala, vyrušil ma šuchot listov. Znepokojene som sa obzerala. ,,Čo ak je to ten tiger? Čo ak ma znovu našiel? Čo ak..." začala som panikáriť. Po chvíli, keď sa nič nedialo, som sa však začala pomaly upokojovať. Vzdychla som si, sadla som si na piesok a pozorovala more.

A je tady... počkať... prečo píšem po česky? :D Ach, už som úplne zmagorená z HPD.cz. Tam píšem všade po česky xD No nič, dúfam, že sa vám táto smutno-napínavá kapitola páčila a kým pôjdem na skúšku, ktorá začína o 20:00 (Lucy, veď ty vieš... :D), snáď ešte nejakú napíšem :D

O, ozaj, a díky za každý like... ehm... vlastne... vote a komentár! :D #SiaJeZmätená

Sia