Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

27. kapitola

,,Čo sa ti vlastne stalo?" opýtala sa ma mama cestou domov. ,,Mala som sa s Emmou stretnúť v parku, ale ona neprichádzala. Potom ma tí muži odviezli do tej budovy. Potom prišiel Alex a zajali aj jeho. Ten Luis ho chcel zabiť, ale v pravú chvíľu ste prišli vy." povedala som s úľavou a zároveň vďačnosťou. ,,Kto je Emma?" spýtal sa ma Alex, ktorý sedel vedľa mňa. ,,Moja najlepšia kamarátka. Často sa spolu stretávame v parku, chodíme po nákupoch a tak... Keď som bola ,,tam niekde" zviazaná, z Luisovho telefónu som počula, že... Emme v nemocnici zomrela mama." Môj hlas zosmutnel a ja som stíchla. ,,To mi je ľúto..." povedal Alex zronene. ,,Aj mne."

Prerušila nás Sophie, ktorá sa nás spýtala: ,,Čo všetko ste robili na tom ostrove?" ,,Preboha Sophie, ty musíš všetko pokaziť!" Môj smiech však prezrádzal, že to tak naozaj nemyslím. A tak sme sa všetci spoločne celú cestu rozprávali a smiali.

---

Keď som otvorila dvere na našom dome, Alex zostal prekvapený. ,,Tak tomuto hovorím raj..." povedal. ,,Počkaj, keď uvidíš moju izbu..." zasmiala som sa.

Hore v mojej izbe sme sedeli na posteli a rozprávali sa. ,,Ako si sa dostal sem na Slovensko?" opýtala som sa zvedavo. ,,Na druhý deň, hneď potom, ako ťa odviezol vrtuľník, prišla tá loď, ktorá chodí na ten ostrov. Tam bol aj môj otec a ten ma presvedčil, aby som sa vrátil naspäť sem na Slovensko. Otec mi povedal, že loď po nás nemohla prísť, lebo bola pokazená. On totiž pracuje ako vedúci." ,,To fakt?" neveriacky som nadvihla obočie. Alex prikývol.

Odrazu som si spomenula na Emmu. ,,Nechceš ísť so mnou? Idem za Emmou do nemocnice." ,,Jasné, rád pôjdem." súhlasil Alex. Tak sme rodičom oznámili, že ideme za Emmou.

,,A dávajte si pozor! Nieže vás cestou prepadne nejaký Luis." smiala sa mama. ,,Nebojte sa, pani Furlerová, na vašu dcéru dám pozor." pobavene vyhlásil Alex a vybrali sme sa pešo do nemocnice, ktorá bola vzdialená len asi 2 kilometre. Nachádzala sa totiž blízko parku.

,,Nie, nie, do parku v živote nepôjdem!" rázne som oznámila, keď sme míňali park. ,,Pokiaľ si so mnou, nemáš sa čoho báť, princezná." namietol Alex a mal pravdu.

---

Emma bola neskutočne šťastná, že ma vidí. ,,Emma, toto je Alex, ehm... môj priateľ." usmiala som sa. ,,13 a už máš priateľa..." zasmiala sa Emma. Potom však zosmutnela. Spomenula si na mamu. ,,Je mi ľúto, čo sa stalo s tvojou mamou." ozval sa Alex. ,,Bude to v pohode..." snažila som sa ju presvedčiť. Emma sa rozplakala. ,,Prepáč, že som nebola v parku. Keď som sa dozvedela, že mama je v nemocnici, hneď som sem išla a..." Emma vetu nedokončila. Vedeli sme, čo chcela povedať. ,,To je v pohode, ja som aj tak... ehm... mala na práci... niečo... iné..." povedala som záhadne a trochu v rozpakoch, no aj tak s úsmevom. ,,A čo?" túži sa dozvedieť Emma. ,,No... kde by som začala... Keď som sa prechádzala po parku, nejakí muži ma odvliekli do akejsi budovy a zrejme ma chceli zabiť. Aj moju rodinu. No a Alexa tiež." ,,A potom som do hry vstúpil ja. Jedného z nich sa mi podarilo ,,zničiť", ale nakoniec som bol zajatý aj ja a chceli ma - ako vravela Monika - zabiť. Lenže tesne predtým, ako jeden z únoscov stihol na mňa vystreliť, objavili sa Monikini rodičia a zachránili nás."

,,To ste mali šťastie..." Emma sa pokúšala o úsmev, no vedela som, že vo svojom vnútri je hlboko zranená. ,,Nechceš ísť s nami k Monike domov?" ozval sa Alex a žmurkol na mňa. ,,Dobrý nápad." povedala Emma a tak sme sa vybrali ku mne domov.

---

,,Mami, môže u nás Emma prespať?" opýtala som sa mamy tesne po príchode domov. ,,To nebude treba, zostanem len chvíľu." predbehla Emma mamu. ,,Ja budem len rada." ozvala sa nakoniec mama. ,,Naozaj... Potrebujem si to všetko premyslieť..." namietala Emma. Tak nakoniec sme na jej prosbu pristúpili a po večeri Emma odišla. Ja som bola stále s Alexom v izbe.

Ležali sme na posteli vedľa seba. Alex ma držal za ruku a ja som myslela na to, že som mala pravdu. Keď som bola s Alexom, všetko bolo také čarovné a romantické. A hlavne som pri ňom naberala do života novú energiu.

Spoločne sme sa dohodli, že odteraz bude Alex bývať tu so mnou. Chcela som ho mať stále pri sebe a tiež som chcela, aby spoznal prostredie, kde žijem.

Popri tom všetkom rozmýšľaní, ani neviem ako, ale po krátkej dobe som zaspala.