Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

16. kapitola

Sophie
Ráno, keď som sa zobudila, bola som dezorientovaná. Nevedela som, kedy som zaspala a na hrudi som mala položený telefón. Slúchadlá boli vedľa postele na nočnom stolíku. Išla som za mamou do kuchyne.

,,Mami? Kedy som zaspala?" opýtala som sa ospalo. Mama sa zasmiala. ,,Spala si už o deviatej." Na chvíľu som stíchla. Chcela som sa mame ospravedlniť za včerajšiu hádku. Ale len na chvíľu. ,,Mami? Ja..." Mama sa na mňa otočila so zvedavým pohľadom, ktorý ma prinútil pokračovať. ,,... prepáč mi za ten včerajšok. Mala som zlú náladu a..." Nestihla som dopovedať. ,,Zlato, pozri. Nie je to tvoja chyba. Mala si pravdu. Keby sme na Moniku dávali väčší pozor, nič z tohto sa nemuselo stať. Veď vieš, aká je Monika..." zasmiala sa mama. ,,Hej.." Aj ja som sa pokúsila o smiech, veľmi mi to však nevyšlo. Mama ma pobozkala na čelo a ja som sa cítila o trochu lepšie. Jeden problém vyriešený. Už len dostať Moniku z toho ostrova...

Pri raňajkách som rozmýšľala o tom, ako by som Monike mohla pomôcť. A tiež o tom, aká Monika je. Zábavná, milá... a rovnako ako ja zbožňuje jeden seriál, na ktorý som sa vo svojich myšlienkach teraz zamerala najviac. Teda skôr na jeho názov.

,,Knight... to znamená ,,rytier". A FBI... Monika sa snaží byť ako taký rytier a ničoho sa nebáť. Takže ak chcem svojej (mladšej) sestre pomôcť, nemôžem sa ničoho báť a ísť si za tým, čo chcem. Teraz k postavám - Monika je zábavná a odvážna ako KITT, múdra ako Billy, panovačná ako Alex, prefíkaná ako Zoe, nápaditá ako Charles, nebezpečná ako Sarah a Carrie... aká je Carrie?"

Moje úvahy prerušil otec.

,,Nad čím rozmýšľaš?" Jeho slová som ani nezaregistrovala. ,,Prepáč, čo si hovoril?" ,,Nad čím rozmýšľaš?" zopakoval otázku otec. ,,Nad tým, ako Monike Knight pomôcť!" predniesla som so smiechom. ,,Odteraz mi hovorte Sophie - rytierka z... z... ehm..." ,,Hej, ty rytierka..." ozvala sa mama. ,,Pozri..." Pozrela som sa smerom, ktorým ukazovala. Od radosti som skríkla. ,,Preboha, čo tak vreštíš?" Rozmýšľala som, či Adam má svoju sestru vôbec rád. Niekedy mám pocit, akoby sa o ňu ani nezaujímal. ,,Sklapni!" ,,Sophie, to od teba nebolo...!" ,,Je mi jedno, čo bolo alebo nebolo, poďme zachrániť Moniku Knight!" ,,A to je kto?" znovu sa ozval Adam. ,,To je moja sestra, ty trdlo!" ,,Ale prečo Knight?" Povzdychla som si. ,,To je dlhý príbeh, na tie tvoje otázky nemáme čas! Poďme!" zavelila som.

Podľa toho, čo som pred chvíľou videla, loď už je buď opravená, alebo ju ešte len skúšajú. Každopádne, bola šanca, že sa na ostrov dostaneme. A ja som mala ,,bojový plán".

Monika
Ráno som sa zobudila v Alexovom lone. Alex pozeral zasnene na more. ,,Vidíš niečo?" opýtala som sa ho. Alex sa zasmial. ,,Dobré ráno, princezná!" Unavene som si pošúchala dlaňami tvár. Nebola som ranné vtáča a s tým mala mama večne problém. Sophie bola pravý opak - rada vstávala skoro, aby si -podľa jej slov- mohla užívať každý deň naplno. Ja som sa musela najprv prebrať, až potom som si mohla užívať deň naplno.

,,Čo ti je, princezná?" opýtal sa pobavene Alex. ,,Neviem... mám nejakú divnú náladu..." Alex sa znova zasmial. ,,Tak na to poznám ten najlepší liek." Vstal z piesku a než som stačila čokoľvek povedať, pobozkal ma. Naozaj som sa cítila lepšie. ,,Ďakujem..." zašepkala som a usmiala som sa. Alex sa usmial tiež. Chvíľu sme si hľadeli do očí. Bolo to také romantické...

Ale túto romantickú chvíľku prerušil neznámy zvuk. ,,Choď sa skryť!" prikázal Alex. ,,Ale..." ,,Ver mi. Ja to zvládnem."

,,Dávaj si pozor..." povedala som a bežala som preč.

Alex išiel skontrolovať okolie. Ja som zatiaľ behala hore-dolu, ale žiadny vhodný úkryt som nenašla. Náhodou som však zablúdila k jaskyni. ,,Chvalabohu!" povedala som si sama pre seba a z posledných síl som vbehla do jaskyne.

Neviem, ako dlho som tam bola, no čas som ani nepočítala. Sadla som si na vlhkú zem a bradu som si oprela o kolená. Rozmýšľala som. Nad tým, či sa niekedy dostanem z tohto ostrova. Neprestávala som veriť, že ma rodičia hľadajú. Ale už dlho som tu nevidela tú loď, ktorá by sem mala chodiť každú polhodinu. Dúfam, že sa nestalo nič vážne! Chcela som sa odtiaľto čo najskôr dostať. A ak sa mi to podarí, chcem, aby so mnou šiel aj Alex. Až som nedokázala veriť tomu, že ja - trinásťročné dievča, ktoré ani nehľadalo lásku - sa zaľúbi práve vtedy, keď stroskotá na opustenom ostrove... A to jednou nešťastnou náhodou... Presne tak - stačí jedna ,,chyba" a človeku sa môže zmeniť celý život...