Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

15. kapitola

Sophie
Nervózne som sa zvalila na posteľ. Bola som nabrúsená od tej hádky s mamou. Pri obede sa ma otec snažil vypočuť, ale ja som mu nepovedala ani pol slova. Zrejme preto teraz stál pri dverách a opýtal sa: ,,Môžem?" ,,NIE!" nevrlo som mu odpovedala a zakryla si perinou celú hlavu. ,,No tak!" Bez môjho povolenia si sadol ku mne na posteľ. ,,Nechaj ma!" ,,Pozri, viem, že..." Ani nestihol nič povedať a ja som mu skočila do reči. ,,Čo? Že to, že Monika zmizla, je vaša chyba?!" ,,No tak, ako to môžeš povedať?" Zhodila som zo seba prikrývku a posadila sa. ,,Normálne! Keby ste na Moniku dávali pozor, nič by sa nemuselo stať!" Kričala som na môjho otca ako generál na svoje vojsko, takže to určite musela počuť aj mama.

A nemýlila som sa.

Mama vtrhla do spálne ako zmyslov zbavená. ,,Takže mi chceš povedať, že sa o Moniku nezaujímame?!" ,,To som nepovedala!" ,,Ale myslíš si to!" Chvíľu som bola ticho. Na jej komentár som nevedela odpovedať, tak som sa len hodila naspäť na posteľ a zakryla som sa. ,,Nechaj ma s ňou chvíľu osamote." povedal otec a naznačil mame, aby odišla. Tá si nás chvíľu premeriavala naštvaným pohľadom a potom bez slova odišla.

,,Sophie, počúvaj ma, prosím..." Na jeho prosbu som nereagovala. Otec zo mňa zhodil prikrývku. ,,Sophie, prosím ťa!" Nemala som inú možnosť. S fučaním som sa posadila. ,,Pozri sa na mňa." Zodvihla som zrak. ,,Viem, že ťa mrzí, že Monika zmizla, ale tvoja chyba to nie je." ,,Veď práve!" odpovedala som a chcela som odísť do kúpeľne, no otec ma chytil za ruku. ,,Sophie, počkaj..." Sadla som si späť na posteľ. ,,Som si istý, že polícia Moniku nájde. Hovoril som s nimi a povedali, že budú hľadať, pokým Moniku nenájdu." ,,Nechcem sľuby, chcem istotu! Ako mám vedieť, že Monika je živá? Naposledy ju nenašli!" ,,Možno práve nebola na pláži..." ,,Možno, možno..." Povzdychla som si a vyhnala som otca z mojej izby. Zobrala som mobil a pustila som si hudbu na upokojenie a zároveň odreagovanie od celého toho zmätku. Keď som počúvala Girlfriend od A. Lavigne, nemohla som si znovu nespomenúť na Moniku. V hlave sa mi premietali všetky zážitky a spomienky na ňu. Myslela som na to, ako sme spolu spievali práve Girlfriend, na to, ako sa tešila na tento výlet a teraz musí trčať na ostrove!

Monika
,,Smiem sa niečo spýtať?" opýtal sa ma Alex, keď sme sedeli pri krásnom západe slnka tesne pri mori. ,,Pýtaj sa čo len chceš..." odpovedala som so smiechom. ,,Koľko máš rokov?" Túto otázku som od neho však nečakala. ,,Ehm..." Rozmýšľala som. Čo urobí, keď sa dozvie, že mám len 13? Nemala som však odvahu mu klamať. ,,Mám trinásť..." odpovedala som. Na mojich perách nebol ani maličký náznak úsmevu, len moje začervenané líca prezrádzali, že sa za môj vek trochu hanbím. ,,Myslíš si, že si príliš mladá na lásku?" Prikývla som. ,,Neboj sa, moja sestra sa tiež zaľúbila v trinástich..." odpovedal so smiechom a objal ma okolo pliec. To ma dostatočne upokojilo a nevedomky som sa usmiala.

Hodnú chvíľu sme si užívali romantický západ slnka. Ja som mala hlavu opretú o Alexove rameno a bola som duchom neprítomná a Alex len hľadel do diaľky. Žiara zapadajúceho slnka mi privierala oči, takže som skoro zaspala.

Alex si odrazu na niečo spomenul. ,,Monika...?" Ale nemal šancu, aby som ho počula. Ja som bola totiž už dávno ponorená do mojich fantasy snov. Alex sa len pousmial, odtiahol sa odo mňa a hlavu mi opatrne položil na jemný biely piesok.

Keďže dlho nebola kapitola (pre mňa je to dlhá doba :D), tak vám tu prinášam druhú kapitolu v jeden deň! Viem, asi stále čakáte na to, kedy sa Moniku konečne podarí zachrániť... No, prezradím vám, tak skoro to asi nebude :D Ja viem, som zlá :D Každopádne dúfam, že sa vám člán... ach, článok, čo to táram! :D ...kapitola páčila a díky za každý vote a komentár!

Sia