Modrá lagúna: Nový začiatok [SK]

7. kapitola

Keď som sa prebrala, okolo seba som videla len piesok, more a palmy. Nikde nebolo ani živej duše. Postavila som sa a obzrela som sa okolo seba. Zo sopky už nestúpal dym, ktorý som videla predtým. Bolela ma však hlava a nič som si poriadne nepamätala - na akom ostrove som, kde sú moji rodičia a súrodenci...

Rozhodla som sa preskúmať ostrov. Pomaly som kráčala po piesku a očami blúdila po okolitej krajine. Chcela som vedieť, kde som a ako som sa sem dostala. Jedno som však vedela naisto - rodičia tu pravdepodobne nie sú. Pamätala som si len útržky z posledných minút.

Sophie
Keď som zistila, že Monika pri nás nie je, okamžite som to povedala rodičom. Tí hneď zastali a obzerali sa. Mala som pravdu. Monika nikde naokolo nebola. ,,Monika!" kričali sme všetci. Nikto sa však neozýval. Chceli sme ju ísť hľadať, ale vtedy sa z lode ozvala siréna - signál, že loď sa vracia naspäť. ,,Poďme!" zavelil otec. ,,Ale čo Monika?" opýtala som sa s beznádejným pohľadom. ,,Pozri, neviem, kde Monika je, ale nemôžeme tu zostať. Loď sa teraz vracia a my musíme ísť späť." ,,Ale..." chcela som vetu dokončiť, ale nestihla som. ,,Sophie... My ju nájdeme. Ver mi..." otec sa zahľadel do mojich očí. ,,Tak fajn," odpovedala som nakoniec a všetci sme sa presunuli späť na loď. Keď loď odchádzala, vrhla som posledný pohľad na opustený ostrov a želala si, aby moja milovaná sestra bola pri mne. ,,Vráť sa, prosím!" zašepkala som a po tvári sa mi začali kotúľať slzy.

Monika
Po hodnej chvíli prechádzky na ostrove som za húfom listov našla malé jazierko a nad ním vodopád. Bol to krásny pohľad, ale potom som sa spamätala. Mala som tu koniec-koncov na práci niečo dôležitejšieho - zistiť, kde som teraz a kde sú moji rodičia.

Vybrala som sa smerom k moru. V diaľke som nevidela loď ani žiadny iný náznak toho, že by v blízkosti ostrova boli nejakí ľudia. Najhoršie na tom všetkom bolo, že som so sebou nemala absolútne nič. Dokonca ani mobil. Pravdepodobne som si ho nechala v hoteli. Bola som stratená. A to doslova!

Rozhodla som sa, že si nejako pomôžem. Pohľadala som nejakú palicu a do piesku som začala písať skratku SOS. Muselo to byť veľmi veľké, aby to bolo vidieť aj z vrtuľníka, ak by náhodou nejaký letel okolo. Vedela som, že ma tu rodičia len tak nenechajú. ,,Prídu po mňa." povedala som si viac-menej sama pre seba. Možno som si robila falošné nádeje. V tejto chvíli však bolo dôležitejšie to, ako tu vôbec za ten čas, čo prídu, prežijem.

Sophie
Prišli sme do hotela. Na gauči som si všimla knihu a hneď som si spomenula na Moniku. Bolo mi jej ľúto.

Rodičia po príchode do hotela okamžite zavolali na miestnu políciu. ,,Nemôžete? A to už prečo?! Nám sa stratilo dieťa na ostrove a vy hovoríte, že nemôžete?!" otcov hlas znel veľmi naštvane. ,,Drahý, upokoj sa," povedala mu opatrne mama. ,,Fajn. A čo nám teda radíte?" opýtal sa teraz už tichším hlasom otec. ,,Čakať? My nemôžeme len tak sedieť a čakať! Robte niečo!" otec zložil telefón. Opýtala som sa, čo sa deje. ,,Povedali, že ešte nemôžu začať pátranie, pretože musí prejsť 24 hodín od straty dieťaťa." Táto veta ma naozaj dorazila. Veď Monika môže za 24 hodín aj zomrieť! Bezradne som sa zvalila na Monikine miesto a dúfala, že sa naplní staré známe porekadlo: ,,Všetko zlé je na niečo dobré." To dúfam!

Ahoooj! :D Je tu ďalšia kapitola! Síce krátka, ale predsa je! :D Ako bonus máte video od Katy Perry - Roar. Je to moja obľúbená pesnička, tak dúfam, že si ju obľúbite aj vy! :D

Aaaa inak, díky za každý vote a komentár! :D

Sia