Bad Intentions ✔

4-Čas na drink

Margo

Ostala som sama v Kasandrinom dome teda ak sa to dá nazvať domom ale musím uznať že za dnešok sme toho stihli dosť. Ešte som jej to tu trochu spratala a prichystala postel aby sa mohla rovno šupnúť.

Aj som sa chcela ísť previesť na motorke ale nakoniec som sa na to vykašľala a sadla si na provizórne sedačky a nechala rozsvietené.

V tejto štvrti sú celkom jednoduchý ľudia ale napríklad ja aj Kasandra máme maturitu ja som si dokonca dávala prihlášku na vysokú ale potom som skončila tu a vykašlala sa na to. No ale ide o to, že ak sa niekto nasťahuje do jedného z domou pár dní by sa tu malo stále svietiť aby sa vedelo, že je už 'obsadený', pretože inak by sa vám sem nasťahovali bezdomovci a iná háveď.

,,Som doma." 

,,Dobré tu som." zakričala som jej naspäť a postavila sa.

,,Ďík že si mi to tu postrážila a keď chceš ostaň tu." navrhla mi a odložila si svoje nástroje.

,,Nie, idem ja domov." povedala som, objala ju a zabuchla za sebou dvere.

Ovial ma celkom studený vietor, vlasy som si stiahla do vrkoča a rozbehla sa. Mala som to ako takú rozcvičku na večer, som tu už celkom dlhú dobu a ešte som si poriadne nezacvičila a na fitko nemám peniaze. Normálne to mám asi 5 minút ale teraz som si dala obchádzku skoro okolo celej štvrť.

Predo mnou sa objavila nejaká postava a v papierovom vrecku držal fľašu, s diaľky som nevidela a aký alkohol sa presne jedná ale keď som videla tú fľašu, musela som ju dostať. Z rýchlila som ale postava predo mnou sa správala ako keby som tam neni, musel počuť moje rýchle kroky teda beh ale vôbec sa neotočil.

Prebehla som okolo neho vytrhla som mu fľašu z ruky a ešte viac zrýchlila, nemala som nejaký problém s kondičkou. Bol to chalan, asi v mojom veku strhol sa a rozbehol sa za mnou ale chvíľu mu to trvalo kým sa vôbec spamätal.

Fľašu som pevne držala v ruke a v hlave si vybavovala kade utekať, rozhodla som sa využiť moju gymnastiku. Odrazila som sa od z píleného kmeňu stromu a prichytila sa rukou o tehlový múr a preskočila cez plot asi do súkromného pozemku, prebehla som rýchlo cez pozemok a vybehla na ulicu. 

Konečne som zastala a zhlboka sa nadýchla, srdce mi bilo niekde až v hrdle. Vždy keď som niečo takéto robila mala som niekoho na koho som sa mohla obrátiť ale teraz som tu bola sama. 

,,Neutekaj." niekto skríkol, nestihla som sa ani rozbehnúť a ocitla som sa na zemi. Privalilo ma vysoké chlapčenské telo, ruky mal popri mojej hlave.

Veľmi dobre som vedela že práve som sa ocitla zo očí do očí okradnutému.