Bad Intentions ✔

12-Dokážte že som to bola ja!

Kasandra

,,Jacob ťa hypnotizoval pohľadom." skonštatovala som hneď ako sa za nami zavreli dvere, možno si nepamätá čo sa v noci dialo ale niečo určite. ,,Nič mi k tomu nepovieš?" podrypla som a čakala.

,,Keby sme tam neni tak Quavo s teba všetko strhá." odvrkla a pridala do kroku.

,,A čo keby poviem že by som sa nebránila?" povedala som so širokým úsmevom na tvári. Hovorila som pravdu.

,,Vieš čo mali by sme to prestať riešiť."

,,Nechceš hovoriť o svojom princovi?" 

,,Choď do riti Kasandra." odštekla a rozbehla sa.

Fajn možno som to trochu prehnala ale tak zrazu je s nej citlivka, mykla som nad tým plecom a pobrala sa k svojmu skvelému domu.

Všade bolo ticho tak neobvyklé, keďže vždy som žila v hádkach, mám pocit akoby som celý život žila niekde kde som nemala miesto. Pustila som si Bmth a celom dome sa ozvala ich hudba, bol to ako liek na dušu. Hudba lieči.

Môj pokoj narušilo až klopanie, stíšila som hudbu a išla som otvoriť. 

,,Quavo? Čo tu robíš?" 

,,Prišiel som ťa pozrieť, odišli ste narýchlo a nestihli sme si nič dohodnúť." 

,,Oh, poď ďalej." odstúpila som od dverí a nechala ho prejsť.

,,Dobrý vkus." poznamenal, chvíľu som nechápala ale potom sa znova rozzvučala hudba. 

,,Dáš si čaj alebo niečo?" spýtala som sa ale iba pokýval hlavou a prešiel do mojej provizórnej obývačky, usadil sa a v jeho rozprávaní ho prerušilo klopanie.

Čo mám dnes deň otvorených dverí?

,,Kasandra Moore?" spýtal sa mladý policajt medzi dverami.

,,Ano zlatko o čo ide?" milo som sa spýtala a neodpustila si to zlatko, policajt si iba povzdychol a pokračoval. 

,,Varovali ma ale prejdime k veci, môžem ďalej?.. Ďakujem." vstúpil bez toho aby som čokoľvek povedala, Quavo medzi tým očividne zmizol s obývačky a policajt sa posadil na jeho miesto.

,,Kde ste boli dnešnú noc medzi desiatou a jedenástu hodinou v noci?"

,,Tu, spala som." 

,,Mám dôkazy že ste boli niekde inde." povedal a s nejakej tašky začal vykladať fotky, ,,je to vaša práca?" spýtal sa po chvíli keď som si ich všetky pozrela. 

,,Môže ale nemusí." odsunula som všetky nabok a usmiala sa.

,,Viem že si to bola ty a ak nie tak dokáž že si to nebola." skríkol a buchol po stole. 

 ,,Ja nie som tá čo by mala niečo dokazovať, nič nemáš pretože inak by si nesedel v mojej obývačke ale na stanici, rozkrikuješ sa v mojom dome bez dôkazov. Buď ma zatkni alebo odíď." postavila som sa a nastavila zápästia aby mi nasadil putá. 

 Od zlosti sa priam triasom ,,Dostanem ťa ty malá suka." skríkol a vybral sa ku dverám. 

,,Veľa šťastia, zlatíčko" zakričala som za ním. Odpoveďou mi bolo len buchnutie dverí nasledované mojím smiechom.

,,Všetko v poriadku?" spýtal sa Quavo keď vyšiel spoza dverí.

,,Ano, samozrejme."