Bad Intentions ✔

13-Dedičstvo

Margo

Možno bolo zbabelé že som utiekla ale nemala som chuť počúvať jej podrypovačné reči, s ktorými by neprestala.

Dobehla som domou a vybrala poštu tak ako vždy, účty účty, upomienky, letáky. Všetko vyzeralo všetko rovnako, až na jednu obálku. Adresát bol s úradu.

Roztrhla som obálku a čítala.

Margo Griffiths,

Posledná vôla vašich rodičov ohľadom dedičstva je spísaná v tomto liste. 

Vaši rodičia, sa rozhodli, že 25% celého dedičstva dostane za podmienok: dosiahnutý vek- 25, bezdetnosť alebo dieťa narodené v manželskom zväzku. 

Zvyšných 75% bude vám vyplatených ak vaše prvorodené dieťa bude narodené po 25 roku vášho života. 

Ak nebudú splnené všetky podmienky, všetok majetok rodiny Griffiths prepadne v prospech cirkevnej školy Sv. Františka. 

Jason Black, notár pre mesto Chicago. 

Dodatok: Máte právo na osobné veci vašich rodičov z miesta ich trvalého bydliska. 

Dočítala som list a zvalila sa na stoličku v kuchyni. Musím čakať ďalšie tri roky kým uvidím aspoň časť majetku a jediné čo môžem dostať sú ich veci?

Rukou som si zašla do vlasov a po lícach mi stiekli slzy, toto je zlý sen. Jediné čo budem mať po rodičoch je ich oblečenie??

Myslela som si, že po všetkých papierovačkách sa budem môcť vrátiť do rodinného domu, používať rodinné auto a nie zostať tu. Netvrdím, že tu nie je zle ale toto nie je môj domov.

Ani neviem koľko som len tak sedela a nevnímala ale prebralo ma klopanie, utrela som si slzy aj keď som vedela že oči mám podliate krvou.

Aj by som sa pozrela cez kukátko kto to je ale nemám ho a tak som rovno otvorila.

,,Jacob, čo tu robíš?" prekvapene som sa spýtala.

,,Si v poriadku?" odpovedal mi otázkou, nemala význam klamať aj keď ma nepozná to ako vyzerám hovorí za všetko. 

Ihneď ma objal, svoje ruky som obmotala okolo jeho chrbátu a plakala, dotyk na mojom chrbte ma upokojoval. Pravidelné hladenie.

,,Čo sa stalo?" spýtal sa po chvíli ticha, odtiahol sa a pozrel sa mi do očí. Čo povedať? Pravdu?

,,Je to komplikované." mávla som rukou a zavrela dvere, prešiel do kuchyne a počkal na mňa.

,,Podľa správnosti by som ti mal ponúknuť horúci nápoj ale keďže sme u teba opýtam sa aj tak. Dáš si horúci nápoj?" spýtal sa a kútiky sa samovoľne vyzdvihli.

,,Rada, šálky sú druhé dvierka z ľava, čaj pri kanvici aj s medom." oboznámila som ho a potom som už iba pozerala ako skoro neznámi chalan mi robí čaj.

,,A typujem že lyžičky budú tu." povedal a otvoril prvý šuplík s hora, kde boli lyžičky. ,,Mal som pravdu." poznamenal a jednu vložil do čaju, ktorý postavil predo mňa a sadol si oproti mňa.

,,Ďakujem." šepla som a obmotala prsty okolo horúcej šálky.

,,Povieš mi čo sa stalo?" pohľadom som ihneď vyhľadal list položený na stole.

,,Život vie byť tak nespravodlivý." povedala som a vyrozprávala mu celý príbeh.