Bad Intentions ✔

39-3 mesiace bez nej

Kasandra

Prešla príliš dlhá doba bez nej, je moja najlepšia priateľka a každá jedna minúta bez toho aby som čokoľvek vedela o nej ma príšerne desí. Nedokážem si predstaviť život bez nej.

Poznáme sa od detstva bola pri mne keď sa všetko v mojom živote kazilo, keď ma mama obviňovala s toho že jej jediný syn odišiel aj keď to nevidela bola to jej chyba a otcova. 

Bola pri mne keď som sa stavala na svoje vlastné nohy a aj vtedy keď zomrel.

Bola som opretá o motorku a rozmýšľala kam ju môžem ísť ešte hľadať.

,,Skôr než sa znova vydáš na niekoľko hodinové blúdenie po meste a hľadanie nechcem aby ťa to zničilo." prihovoril sa mi Quavo a oprel sa vedľa mňa.

,,Ale mňa ničí to že tu neni, preboha sú to už mesiace od vtedy čo sme sa vrátili a nikomu sa neozvala ako môžeš byť tak pokojný? Aha počkaj už viem tebe sa nestratil najlepší priateľ, niekto na koho sa môžeš obrátiť nech sa deje čokoľvek pretože ten tvoj priateľ to celé spôsobil!" kričala som a rozhadzovala rukami.

,,Naozaj sa chceš kvôli tomuto hádať? Kassie obaja vieme že Margo je dostatočne silná, prežila Black street a keby tu je ešte chvíľu ovládne to tu ona je tá, o ktorú sa nebojím pretože to zvládne nech sa na tej policajnej stanici stalo čokoľvek a ty to vieš, poznáš ju lepšie ako ktokoľvek iný a áno viem že Jacob má na tom svoj podiel viny ale nemôžeš ho s toho viniť. Rozprával som sa s ním a má podozrenie že Camilia mu dala drogy a celé to naplánovala a za to ma viniť nemôžeš. Jacob je môj priateľ ale ona je moja rodina a tú si nevyberám a ty by si to mala vedieť najlepšie." pozerala som na neho s údivom a nevedela čo povedať.

,,Ja-ja." vydýchla som a pretrela si oči, ,, Asi máš pravdu ale čo ak ju nenájdeme ja nedokážem byť bez nej." zúfalo som povedala a tvár si skryla do dlaní. 

,,Tak bež a nájdi ju viem, že ťa ničí iba tak sedieť. Choď a zisti niečo čo nezistili ani moji ľudia." 

O niekoľko dní neskôr.

Život sa pre väčšinu vrátil do normálu, Ouavovi ľudia prestali hľadať a Jacob prestal chodiť ako telo bez duše a ja som nevedela čo mám robiť.

,,Prečo to vzdávate?" skríkla som na Quava a Jacoba, ktorí sa tvárili akoby sa nič nestalo. ,,Odvolal si ľudí akoby je už mŕtva ale neni ja to cítim."

,,Kassie, je to zbytočne." povedal vyrovnane a postavil sa, naše tváre boli od seba iba pár centimetrov ale bozkávanie bolo to posledné načo som myslela.

,,Nevolaj ma Kassie, my dvaja sme skončili." strčila som do neho. ,,Zradil si mňa aj Margo a keď ju nechceš hľadať ty nájdem ju sama." skríkla som a otočila sa na opätku a odišla s toho diablovho domu.

Bola som nahnevaná, zranená a sklamaná. Neverím že ju len tak prestane hľadať ale keby sa toto stane Jacobovi tak strávi jeho hľadaním roky.

Nasadla som na motorku a nevedela som čo mám ešte dopekla urobiť. Chcem ju tak moc nájsť ale asi je toho na mňa predsa len moc ale príde mi že keby si dám pauzu je to akoby som ju zradila.

Zradiť ju, je ako zradiť rodinu, zradiť vlastnú krv.

Sedela som na motorke a prechádzala ulicami, pozerala do slepých uličiek či tam nie je, do jej obľúbených čajovní. Išla som na miesta, ktoré pre ňu niečo znamenali.

Bola som zúfala a tak som si to namierila na miesto, ktoré niečo znamenalo pre mňa. Cintorín, kde je pochovaný môj brat. Chodím za ním vždy keď neviem ako ďalej.