Bad Intentions ✔

34-Vypnite si mobil

Margo

Odomkla som si izbu a potichu som vošla dnu akoby tam niekto je, vyzliekla som si šaty a položila som ich na postel, obliekla som sa do teplákov a veľkej mikiny po bratovi. 

Hádzala som veci do kufra a až keď som mala všetko zbalené som si uvedomila že na spodku je Jacobova mikina, ktorú určite nechcem a tak som znova otvorila kufor všetko vyhádzala a zas všetko upratala teda skôr som tam všetko nahádzala. 

Počas chaotického balenia som prestala aj plakať, ten taxikár mal pravdu je to iba jeden hurikán a všetky škody sa upracú a záleží na mne ako dlho sa budú upratovať.

Mikinu som položila veďla šiat a pozrela sa na mobil, znova som si zavolala taxík hoci mi lietadlo letí až skoro za päť hodín ale nechcem byť na hoteli. 

Posledný krát som sa pozrela na izbu a zamkla ju, privolala si výťah a dúfala že nestretnem nikoho kto by ma mohol zastaviť.

Kľúče som nechala na recepcii a znova som Kassie nechala odkaz, napísala som ho na malý papier a povedala nech jej ho dajú.

Ahoj Kassie asi sa čuduješ čo robím ale vraciam sa domov nie nevracaj sa, som celkom v pohode len potrebujem pár dní pre seba a ty si to tu ešte uži s Quavom, prepáč že takto opúšťam svoju priateľku ale prisahám ti že ta mala štetka nemala pravdu a pre priateľov urobím všetko. 

Vyšla som s hotela a už ma čakal taxík a kufor si hodila rovno do kufra a taxikár nemal ani šancu vyjsť s auta.

,,Na letisko." povedala som a celú dobu si kontrolovala či je všetko v poriadku s mojou letenku a letom.

,,Vidím že už ste v poriadku slečna." prehovoril taxikár a až vtedy som si uvedomila že to je ten istý, ktorý ma viezol sem.

,,Nie v poriadku ale po rozhovore s vami sa cítim lepšie a ako vidím tak mám na vás šťastie." pousmiala som sa a mobil schovala do mikiny. 

,,Možno nie úplne šťastie." povedal a ja som na neho hodila nechápavý pohľad. ,,Keď som vo vysielačke počul že niekto od hotela si objednal taxík a chce ísť na letisko myslel som si že ste to vy a tak som to zobral." vysvetlil a mne to prišlo milé. ,,Chcel som vedieť či ste v pohode."

,,Nebola som a asi ste si to aj všimli ale rozhovor s vami mi pomohol, neviem či to hovoríte každému ale naozaj to pomohlo sa čudujem že nie ste psychológ."

,,Viete ja som bol psychológ ale opustila ma žena a zosypal som sa prišiel a prácu a stal sa so mňa taxikár." 

,,Neviem čo na to povedať ale aj takto pomáhate ľudom a aspoň nemusia platiť horibilné čiastky." povedala som a zasmiala sa.

,,To máte pravdu a už sme tu." zastal a skôr než som vystúpila s auta on už i otváral dvere a vytiahol môj kufor.

,,Ďakujem vám ešte raz a tentokrát si peniaze zoberte na prvý krát ste predsa doktor." povedala som a podala mu celkom veľkú čiastku, ,,za to mi dajte ešte poslednú radu." 

,,Vypnite si mobil." 

,,Prosím?" nechápavo som sa na neho pozrela.

,,Budete chcieť zavolať mu, nechať si to vysvetliť ale bude vám ešte horšie, verte." povedal a potom už len nastúpil do taxíka a ja som sa si zobrala kufor a išla si vybaviť všetky veci. 

A po niekoľkých minútach jak som sedela a moja myseľ nebola zamestnaná tým či mi všetko vyjde som mala chuť mu zavolať, chcela som vedeť jak to všetko vlastne bolo a tak som ho radšej poslúchla a vypla si mobil.